BRATISLAVA. Mali by sme sa Jupiteru poďakovať. Keď sa astronómovia pozreli na exoplanéty v relatívne neďalekých planetárnych sústavách, zistili, že tá naša je exotická. Blízko pri hviezde by mali obiehať horúce superzeme, planéty až desaťkrát hmotnejšie, ako je naša Zem.
Pravdepodobne vďaka Jupiteru sa však mladučká slnečná sústava vyformovala inak a výsledkom sú kamenné planéty pri Slnku. Naznačuje to štúdia v magazíne Proceedings of the National Academy of Sciences.
Nové simulácie ukázali, že počas prvých troch miliónov rokov mladučkej slnečnej sústavy by sa superzeme dostali k Slnku bližšie, ako je dnes Merkúr. Nič ako Zem by zrejme nevzniklo.
V našom prípade sa však k Slnku, našťastie, vybral aj Jupiter, ktorý skončil na obežnej dráhe dnešného Marsu. To rozhodilo obežné dráhy iných telies, tie sa pozrážali a postupne narazili do našej hviezdy. Keď sa vďaka vplyvu Saturnu Jupiter od Slnka vzdialil, zanechal po sebe množstvo trosiek.
A až z nich sa následne mohli vyformovať Zem a všetky dnešné menšie kamenné planéty.
„Napokon sa ukázalo ešte aj to, že tento vplyv sa postaral o ďalšie fenomény, ktoré vysvetľujú ďalšie časti nášho systému,“ zdôrazňuje pre magazín New Scientist spoluautor výskumu Konstantin Batygin.
Hypotéza s pohybujúcim sa Jupiterom a neskorším vznikom Zeme totiž vysvetľuje odhadované rozdiely vo veku jednotlivých planét slnečnej sústavy. Neptún a Urán sa vedcom zdajú trošku staršie ako trebárs Zem a Venuša.
