BRATISLAVA. Nárast o dva stupne síce neznie ako výrazný rozdiel, no 2,5 °C predstavuje v zime posun v nadmorskej výške asi o osemsto metrov. V priemernej teplote je to rozdiel ako medzi Komárnom a Liptovským Mikulášom.
Podľa meteorologických záznamov bola tohtoročná zima na severnej pologuli najteplejšia, odkedy sa robia systematické pozorovania. Oproti predchádzajúcim zimám sa najviac od dlhodobého priemeru odklonil január, na Slovensku bolo teplejšie až o tri stupne.
Každý rok inak
Niektorí prevádzkovatelia lyžiarskych stredísk sa sťažovali na neskorý nástup zimy, pre ktorú zažili kratšiu sezónu. Klimatológ Milan Lapin z Univerzity Komenského však pripomína, že zimné počasie prichádza každý rok inak.
„Boli aj také zimy, keď napadol prvý sneh v nižších polohách a výraznejšie sa ochladilo až v polovici januára, inokedy prišlo zimné počasie už v prvej polovici novembra,“ hovorí Lapin.
Teplo aj na Sibíri
Lapin predpokladá, že zimy budú naďalej premenlivé tak ako doteraz, aj keď „je zrejmé, že tých relatívne teplejších zím bude viac ako relatívne chladnejších“.
Jedným z dôvodov otepľovania sú teplejšie oceány. Tie sú na severnej pologuli historicky najteplejšie už od mája 2014. „Zdeformovalo to atmosférické prúdenie tak, že na severovýchode USA mali jednu z najchladnejších zím,“ vysvetľuje klimatológ. Prúdenie zasiahlo iba malú časť územia a „takmer celá Sibír, západ USA a Kanady a väčšina Európy bola minulú zimu relatívne veľmi teplá“.
Zrážky v normále
Ak je teplota vody v oceánoch vysoká, padá viac zrážok. Platí to však iba tam, kde sa objavujú „cyklonálne situácie“, ako sú tlakové níže, atmosférické fronty a búrkové lejaky.
Vplyv na zrážky má aj množstvo vodnej pary v atmosfére. „Na každý stupeň oteplenia je v atmosfére asi o šesť percent viac vodnej pary,“ hovorí Lapin.
Podľa meraní SHMÚ spadlo v zime v priemere 175 milimetrov zrážok, čo je „na hornej hranici intervalu normálu zrážok za zimu na Slovensku,“ hovorí Lapin.
Kalamity, ktoré v januári zasiahli Slovensko, spôsobili snehové zrážky pri teplote tesne pod bodom mrazu. „Vtedy padá aj desaťkrát viac snehu než pri silných mrazoch pod -20 °C,“ hovorí klimatológ.
Husto sneží vtedy, ak je vhodná cyklonálna situácia alebo náveterné efekty. Rekordy v množstve nového snehu padali najmä na Sibíri, severovýchode USA, v Alpách a Japonsku. Teplota tesne pod nulou je pritom pre väčšinu týchto oblastí relatívne teplé počasie.
V zime tiež pretrvávala pozitívna fáza javov La Niňa a El Niňo, čím sa zvyšovala svetová priemerná teplota. Podobný vývoj klimatológovia predpokladajú minimálne do leta. Predpokladajú, že jar bude mať teploty mierne nad dlhodobým priemerom. Leto, ale aj jeseň by mali byť prevažne teplé a suché.
Problémové extrémy
Výkyvy počasia by mohli spôsobiť problémy v poľnohospodárstve. „Aj prirodzené ekosystémy a aj socioekonomická sféra sa dokážu adaptovať iba na také počasie, ktoré sa v minulosti vyskytovalo relatívne často,“ vysvetľuje klimatológ.
Počasie, ktoré sa opakuje zriedkavejšie než raz za päťdesiat rokov, môže prispôsobovanie komplikovať. Problémy prinášajú najmä niektoré extrémy počasia. Za posledných dvadsať rokov sa vyskytujú častejšie ako v minulosti.
„Napríklad rekordne vysoká teplota sa vyskytuje asi päťkrát častejšie ako rekordne nízka teplota, častejšie sú aj prívalové zrážky a v niektorých oblastiach aj silný vietor,“ hovorí Lapin.
