V eda je posadnutá meraniami. Nielen vzdialeností a koncentrácií, ale aj meraním seba samej. Keď už pre nič iné, je to vynikajúci náznak, ako odlíšiť, či je nejaký vedecký výskum kvalitný, alebo až taký kvalitný nie je. Alebo ak by sme chceli byť presní: či produkuje kvantitu, alebo nie.
Jestvuje niekoľko spôsobov, ako vedu merať. Asi najznámejším je sa pozrieť, koľko ďalších vedcov a výskumov vašu prácu cituje, odkazuje na ňu či sa ňou zaoberá. Ak sa však pozriete na takéto objektívne údaje, zaskočia vás.
Zistíte, že ani teória relativity, objav nových chemických prvkov či zásadné zistenia fyziky nie sú „tým najdôležitejším“.
Citácie vám zrazu ukážu, že medzi najdôležitejšie vedecké výskumy histórie – ak sa pozriete do zoznamu Science Citation Index od roku 1900 – patria také, o ktorých ste asi nikdy nepočuli.
Metódy a bielkoviny
Najcitovanejším výskumom v dejinách je podľa magazínu Nature a Thomson Routers istá štúdia z roku 1951.
