Prieskumy Európskej komisie ukázali, že šťastnejší sú ľudia v liberálnych krajinách. Ako príklad sa uvádza sever Európy. ILUSTRAČNÉ FOTO – SITA/AP
TEXT: Michal Ač
Čo znamená byť šťastným? Je to chvíľkový pocit či skôr dlhodobejšia záležitosť? Je signálom šťastia náš vnútorný pocit alebo skôr to, ako sa správame v kolektíve a na verejnosti? Závisí šťastie od politických systémov a preferencií?
Poslednú otázku vyriešila kladne rozsiahla analýza prieskumov a štúdií, organizovaných najmä Európskou komisiou v rokoch 1970 až 2002. Ukázalo sa, že lepšie sú na tom ľudia z liberálnejších krajín.
Príkladom takých krajín je dlhodobo sever Európy, najmä Dánsko.
Ochranný dáždnik
„Liberálne vlády sa snažia chrániť občanov pred životnými problémami, akými sú nezamestnanosť alebo chudoba. Ľudia sa preto v takých krajinách môžu cítiť celkovo šťastnejší,“ tvrdí Adam Okulicz-Kozaryn z Rutgersovej štátnej univerzity v New Jersey.
Metaštúdia, ktorú viedol, zahŕňa názory 1 134 384 ľudí zo šestnástich krajín západnej Európy. Vyšla minulý rok v septembri v americkom odbornom magazíne Journal of Applied Psychology.
Zo štúdie vyplynulo, že konzervatívci – v porovnaní s liberálmi - sú všeobecne šťastnejší bez ohľadu na to, v ktorej krajine žijú. Ochranný dáždnik nepotrebujú, skôr ho považujú za príťaž a mrhanie verejnými zdrojmi.
Prikladajú väčšiu váhu vlastnej zodpovednosti a schopnostiam a životné ťažkosti vrátane nezamestnanosti či chudoby považujú za osobné zlyhanie, s ktorým vláda nemá čo do činenia.
Lenže, nie je to také jednoduché. Najnovšia štúdia z amerického žurnálu Science tvrdí opak: nie, šťastnejší sú naopak liberáli. Ale platí to iba v prípade, ak zoberieme do úvahy nie to, čo o sebe hovoria v dotazníkoch, ale všímame si, ako sa prejavujú.
Tvrdenia o vlastnom šťastí, rovnako ako o vlastnej inteligencii a morálke môžu byť totiž skreslené tým, že človek chce ukázať sám seba v lepšom svetle.
Liberálno-konzervatívna priepasť
„Problém, ktorý označujeme priepasťou medzi vnímaním šťastia medzi liberálmi a konzervatívcami, je oveľa komplikovanejší, než sme si mysleli,“ vysvetľuje vedúci autor štúdie Sean Wojcik, doktorand na Kalifornskej univerzite v Irvine.
„Keď chcete zistiť, či a ako je dotyčný človek šťastný, môžete sa ho jednoducho opýtať. Riskujete však, že nezískate objektívnu odpoveď,“ zdôrazňuje aj spoluautor štúdie Peter Ditto.
Wojcik a jeho tím sa preto obrátili na takzvané „veľké zdroje“ a analyzovali milióny slov z prepisov vystúpení amerických kongresmanov, fotografie každého člena Kongresu, 47-tisíc tweetov na sociálnej sieti a množstvo fotografií na LinkedIne, čo je najväčšia profesijná sieť na svete s vyše 300 miliónmi členov, kde sa stretávajú manažéri, konzultanti a špecialisti rôznych odborov.