Hamburg 28. decembra (TASR) - Nemeckí paleontológovia z prírodovedného múzea v Karlsruhe objavili v Mexiku zvyšky gigantického morského plaza zo skupiny pliosaurov, ktorý žil asi pred 150 miliónmi rokov. Podľa spravodajského týždenníka Der Spiegel pravdepodobne ide o najväčšieho dravca, aký kedy existoval na Zemi. Dorastal do dĺžky 25 metrov, takže bol väčší ako dnešné vorvane.
Exemplár objavený v Mexiku patrí mladému zvieraťu, ktoré bolo dlhé 18 metrov a vážilo viac ako 50 ton. Kostra živočícha je veľmi dobre zachovaná. "Doteraz sa našli iba fragmenty pliosaurov, my sme našli skoro kompletný exemplár," povedal paleontológ Eberhard Frey.
Na zvyšky obrovského živočícha narazil Frey spolu s mexickými kolegami neďaleko dediny Aramberri, preto plaz dostal prezývku "monštrum z Aramberri". Zaujímavé je, že prvé zvyšky chrbtice mexického pliosaura našli vedci už v roku 1982, ale vtedy ich mylne klasifikovali ako pozostatky dinosaura.
Deň po Troch kráľoch dorazí do Karlsruhe na analýzu náklad 14 debien z Mexika. Na jeseň 2003 sa vedci opäť vrátia na severovýchod Mexika a budú pokračovať vo výskume. Chceli by nájsť najmä zuby plaza, aby mohli určiť druh.
V dobe dinosaurov patrili morské plazy, napríklad ichthyosaury, plesiosaury a pliosaury, medzi najobávanejšie a zároveň najväčšie vodné živočíchy. Rovnako ako ich suchozemskí a lietajúci príbuzní dýchali vzdušný kyslík, museli sa teda pravidelne vracať na morskú hladinu kvôli nadýchnutiu. Potom sa opäť ponorili, aby mohli loviť ryby a iné morské živočíchy.
Plazy sa rozmnožujú vajcami a pliosaury pravdepodobne kládli vajcia ako dnešné vodné korytnačky. Vyliezali na breh, kde sa pomaly a neobratne posúvali pomocou plutvovitých končatín a vyhrabávali si v piesku plytké hniezda. Pliosaury a plesiosaury vymreli zároveň s dinosaurami.
Do dnešných čias prežili iné starodávne plazy - korytnačky. Niektoré sa prispôsobili trvalému životu vo vode, zatiaľ čo veľa iných druhov celkom prešlo na suchozemský spôsob života.
