V štvrtom a poslednom diely v našom seriály o jednej skrachovanej legende si povieme o neslávnom konci slávnej firmy. Ešte predtým zhodnotíme zopár posledných titulov: Atlantis 3 či Frank Herbert's Dune.
Na prelome rokov sme sa dočkali hry Atlantis 3: The New World. Tento titul sa dá označiť aj slovkom sklamanie. A tým myslím sklamanie na celej čiare. Na čo nám je pekná grafika a podmanivá hudba, ak je hra krátka a niektoré logické hádanky nemajú s logikou nič spoločné. Prichádzala len frustrácia, ktorú potom vystriedalo ohúrenie nad prostredím... a potom znovu frustrácia. Odpustím Cryu systém hry (zostalo to ako v prvom dieli, teda pohyb bol riešený animáciou a nemohli ste slobodne bežkať, kam ste chceli) aj nulovú znovuhrateľnosť (lepšie znie anglický termín replayability, ale nebudem tu používať cudzie termíny), ale určite nie to, že hra je až moc krátka a logické hádanky boli nelogické, som už spomínal vyššie. Tým som aspoň výrazne ukázal, čím Cryo potopilo svoju najznámejšiu sériu. Smutný koniec... a pri tom príbeh bol tiež dobrý. Znovu si musím len vzdychnúť. Koniec Crya sa týmto začal blížiť míľovými krokmi (zrejme mal povestné sedemmíľové čižmy).
Na začiatku roku 2002 sa Cryo pokúsilo o veľký comeback. Znovu vydalo hru, ktorú stvorila ako prvú. Áno, ide o Dunu. Celý názov hry bol trošku megalomanský, ale čo už: Frank Herbert´s Dune (recenzia). Zaujímavé bolo, že Cryo sa pokúsilo o obnovu tejto série po pekných desiatich rokoch. Lenže hra sa vôbec nepodarila. Kladom hry bol príbeh a grafické spracovanie. Bola to adventúra taká odfláknutá, že to mrzela aj hardcore priaznivcov Duny a zrejme aj tí boli prekvapení, ako sa dá zmrviť taký výborný námet na hru. Debilné ovládanie, nudné prostredie a celková hrozná priemernosť vo všetkom kazilo výsledný dojem z hry. Hra obsahovala aj dosť chybičiek (bugov), ktoré dostatočne znepríjemňovali hranie. A takto by som mohol pokračovať ďalej (napr. nemožnosť ukladania pozície), lenže nechám to tak a nebudem ďalej trýzniť dušičky fandov Duny.
Ten comeback Cryo myslelo vážne a po dvojici svojich úspešných hier (Atlantis a Dune) prišla aj s pokračovaním svojej prvej náučnej adventúry, a spackala aj to. Keď k nám prišla hra Versailles 2: The Testament of the King, bol už asi známy posledný klinček do rakvičky pre Cryo. V hre síce znovu bol výborne zrekonštruovaný zámok, lenže znovu sa opakovali chyby z predošlého dielu, a to pribudli aj nové. Statické prostredie, chybičky v engine, ktoré boli smiešne (z jedného uhla ste predmet videli na stole a z druhého ležal na zemi), ale skôr sme nad nimi zaplakali. Vzdelávanie na úkor deja už prekročilo asi únosnú hranicu, a preto všetci označili tento titul za priemernú hru. Prečo Cryo znovu vydalo hru a nespravilo radšej pár zmien. Viete si predstaviť, že by hra mala výborný príbeh a zápletka by bola pekne zamotaná a pomaličky by ste rozmotávali klbko intríg a... a tak ďalej. Lenže toto sa nestalo, a tak ak ste si chceli zahrať túto hru, po pár hodinkách ste pozerali na monitor a pýtali ste sa sami seba: To je všetko?
Cryo nám na jar tohto roku prinieslo aj hru o známom hrdinovi čias dávno minulých: The Shadow of Zorro . Znovu si musím chytiť hlavu do dlaní a premýšľať o tom, ako mohlo toto Cryo spackať. Zorro mal byť kombináciou Tomb Raidera a Thiefa (a to by sa nám hráčom určite páčilo), ale výsledný produkt bol slabý ako trikrát lúhovaný pigičaj. Už sa mi to tu nechce dokola omieľať. Cryo sa nepoučilo zo svojich chýb a znovu sa stretáme s hlúpym ovládaním, ktoré si ruka v ruke vykračovalo s tupou kamerou. K tomu sa občas pridala občasná neprehľadnosť prostredia, respawnujúci sa nepriatelia (ak ich zabijete, znovu sa objavia, akoby sa rodili zo vzduchu (pripomína mi to jednu našu menšinu, ale bol by to trápny vtip;). Neviem, či si Cryo aspoň raz zahralo jednu svoju hru. Ak áno, tak určite museli prísť na tieto chybičky, ktoré sa vyskytovali skoro v každej hre od nich. Neviem, či malo Cryo betatesterov. Tí odviedli takú biednu prácu, že by som ich za toľko pokazených námetov (väčšina hier v poslednom období) dal ukrižovať dole hlavou.
Jar 2002. Stop. Ďalšia náučná adventúra od Crya. Stop. Názov Jerusalem. Stop. Je trochu lepšia ako Versailles 2. Stop. Ale prečo tam znovu dali až tak veľa učenia? Stop. Je to síce zaujímavé, ale po hodinke-dvoch nasávania informácií mám toho dosť. Stop. A kričím pre Cryo Stop. Stop. Stoooooop Cryo! Stop. Každý priemerne inteligentný človek po prečítaní týchto fakt jednoduchých informácií musí vedieť, o čo tu ide, tak poďme o kúsoček ďalej. (Pozn. A ak neviete, o čo ide, boli ste pristihnutí - nečítali ste tento článok od začiatku, hehe.)
Cryo sa nakoniec pokúsilo zabodovať aj na poli futbalových kvízov. Nerobím si z vás „prdel“, aj také hry existujú. Je to taká priemerná zábavka pre fanúšikov futbalu, ktorých na Slovensku asi nie je veľa – zvlášť po našej prehre s Tureckom. Túto hru môžem odporučiť maximálne totálnym priaznivcom futbalu, ktorí budú nadšení. Ostatní len budú na túto hru pozerať ako na výplod diabla. Kvíz sa hrá kladením otázok a vy musíte odpovedať. Správne odpovedať. A to je všetko. Sú tu zábavné módy pre dvoch hráčov a... zííív... a tak. Snažím sa veľmi rozmýšľať, ale nenapadá mi nikto, kto by si túto hru dobrovoľne kúpil.
A posledná hra, ktorú vydalo Cryo, bola hra s českou lokalizáciou: Artušovi rytieri. Ide o mierne nadpriemernú adventúrku, ktorá vlastne nebola ani taká zlá, len lokalizácia trvala asi dva rôčky, a to je dlhé obdobie, a preto hra stratila trošku zo svojej krásy. Občas sa v hre vyskytli chybičky, ale viac-menej ide už o vyladenejší projekt. Adventuristi síce nebudú nadšení, ale určite sa aspoň trošku potešia.
Koniec?
Áno, vážení priatelia, to je všetko. Potom nám Cryo oznámilo, že veselo „chcíplo“ kvôli malým príjmom z vydaných hier. My vieme, prečo zarobili tak málo peňazí a ani sa nikomu nečudujem, že hry od Crya nekupoval. Ja len dúfam, že sa ešte objaví firma, ktorá bude aspoň trošku podobná Cryu a ukáže nám kúsok zo svojej fantázie. To je tá vec, ktorá chýba dnešným hrám. Sú akoby umelo plodené (na rozum mi prišla známa scénka z Matrixu na liaheň ľudí) a tvorcovia sa hrnú len za vyšším ziskom. Je mi jasné, že to je hlavná priorita – zisk, ale tie časy, keď sa do hry vložilo srdce a vy ste tú hru mali radi... a boli ste smutní, že sa skončila, tie časy sa asi už vyparili. Teraz, ak dohráte hru, napíšete si len ďalšiu čiarku a vrhnete sa na ďalšiu hru, ktorá je od tej predchádzajúcej skoro nerozoznateľná. Lenže nebudem tu teraz filozofovať. Týmto článkom som chcel poďakovať firme Cryo Interactive, že pre nás stvorila hry, na ktoré sa nezabúda. Tak vám pekne ďakujem a dúfam, že ak niečo skončí, iné sa začne...
P. S.: Je 2.13 h a ja ledva vidím na klávesnicu. Ospravedlňte preto niektoré chybičky a nedostatky. Prepáčte, ak som náhodou zabudol na dajakú hru. Úprimne – je mi to teraz už jedno. Som rád, že sa mi podarilo dopísať tento článok, ktorý je na Slovensku asi prvým takejto veľkosti. Tak vás poprosím, ak sa vám niečo páčilo alebo nepáčilo, tak nám napíšte. A napíšte nám VŠETCI, čo ste čítali tento článok. Chcel by som vedieť, či má zmysel, písať tieto obrie články. Nechcem totiž zbytočne vypľuť dušu ešte raz. Ďakujem za pozornosť, ja idem spať.
