Sydney 27. decembra (TASR) - Vedci z Austrálskeho inštitútu pre výskum mora (AIMS) zistili, že rybie matky komunikujú so svojím ešte nenarodeným potomstvom rôznou škálou zvukov. Vo frekvenčných pásmach, ktoré človek nevníma, sa ryby dorozumievajú zvukmi pripomínajúcimi krochkanie, kvičanie a pískanie, informoval inštitút na svojej internetovej stránke.
Pomocou najcitlivejších mikrofónov sa nahrávala komunikácia 23 druhov rýb obývajúcich koralové útesy a pustila sa iným rybám. V rámci výskumu AIMS s University of Kentucky vedci umiestnili k hlave rybieho zárodku vysokocitlivé zariadenie ABSRS (Auditory Brain Stem Response System). Pri prehrávaní zvukov mozog zárodku ukazoval reakcie. "Zatiaľ nevieme, či si ryby pamätajú celé zvukové spektrum útesu alebo iba jeho časť," povedal biológ Mark Meekan.
Vedci sa domnievajú, že zvuky slúžia mladým rybám na orientáciu a pri hľadaní domovského útesu. Práve narodené ryby majú pri útese veľa nepriateľov, preto sa nechávajú unášať na voľný oceán až kým trochu nevyrastú. K návratu potrebujú ryby svoje zmyslové orgány a svoj domovský útes spoznajú podľa jeho "reči", domnieva sa Meekan. Keďže voda je dobrým vodičom zvukových vĺn, typické zvuky útesu je počuť až do vzdialenosti 15 kilometrov.
"Pri východe a západe slnka dosiahne chór rybích zvukov dosiahne crescendo, ktoré znie podobne ako tisíc samostatných hlasov na štadióne," popisuje Meekan "reč rýb".
Vedci však stále nevedia, či ryby ihneď po narodení komunikujú s rodičmi. Nepreskúmaný je aj vplyv človeka, ktorý more "znečisťuje" zvukmi lodných motorov a iných technických zariadení.
