Nasledovali viac či menej úspešné pokusy s ďalšími cicavcami:
- OVCA (február 1997): Správa v časopise Nature o sedemmesačnej klonovanej ovci Dolly zapôsobila ako bomba a okamžite rozprúdila nové kolo diskusie o klonovaní ľudí.
- TELIATKO (júl 1998): Dlho sa viedli spory, či je Dolly naozaj výsledkom klonovania. Presne v deň jej druhých narodenín - 5. júla 1998 - predstavili japonskí vedci dve klonované teliatka. Na svet prišli rovnakou technikou ako Dolly. V súčasnosti treba na narodenie klonovaného teliatka v priemere 200-300 pokusov.
- MYŠ (júl 1998): Vedci z Havajských ostrovov informovali o narodení 22 klonovaných myší. Sedem z nich boli myši druhej generácie, to znamená klony klonovaných myší. Niektoré klonované myši boli obéznejšie ako normálne zvieratá a skôr umierali.
- PRASA (marec 2000): Škótsky výskumný inštitút PPL Therapeutics, ktorý úzko spolupracuje s "otcom" Dolly Ianom Wilmutom, predstavil päť klonovaných prasiatok narodených v USA. Klonované ošípané môžu byť potenciálnym zdrojom orgánov pre transplantáciu.
- KOZA (jún 2000): Prvá klonovaná koza sa narodila v Číne, ale po 36 hodinách zomrela na zlyhanie dýchania v dôsledku nedostatočne vyvinutých pľúc. Čínski vedci predstavili v tom istom mesiaci ďalšiu klonovanú kozu. Americkí vedci klonovali tri kozy už v roku 1999, ale použili nie celkom vyvinuté bunky 40-dňového plodu.
- MAČKA (február 2002): Vedci v Texase informujú o prvej klonovanej mačke. Narodila sa jednej z ôsmich mačiek, do ktorých vložili 87 klonovaných embryí.
- KRÁLIK (marec 2002): Francúzski vedci predstavili niekoľko klonovaných králikov, ktoré patria medzi ťažko umelo reprodukovateľné živočíchy.
