SAN FRANCISCO, BRATISLAVA. Americké súdy sa budú zaoberať žalobou, ktorej cieľom je zintenzívniť verejnú diskusiu o špehovaní internetu.
Nadácia, ktorá je prevádzkovateľom Wikipédie, sa postavila na čelo žalobcov, ktorým sa nepozdávajú praktiky americkej NSA. Dôvodom sú zásahy do ľudských práv.
Pod spoločnou žalobou je podľa BBC podpísaných viacero organizácií, medzi ktorými je napríklad Amnesty International. Sú presvedčení o tom, že vládna agentúra pri svojej činnosti prekračuje hranice zákonov a pri svojom dohľade na dátové toky zasahuje do súkromia hlbšie, ako jej prináleží.
Argumenty nie sú príliš silné, v žalobe sa hovorí o tom, že takýto dohľad môže u tvorcov obsahu encyklopédie vyvolávať obavy z toho, že pri prispievaní k citlivým témam môžu byť pre svoje presvedčenie prenasledovaní. To isté platí aj pre tých, ktorí sa o príspevky s kontroverznými témami zaujímajú z pohľadu čitateľov.
Wikipédia vychádza aj z faktov, ktoré prezradil Edward Snowden. Hoci vládne agentúry hovoria o ochrane bezpečnosti štátu a boji proti terorizmu, pri svojej činnosti sa snažia sledovať významnú časť internetovej prevádzky. Bez ohľadu na to, či sa týka záujmových osôb, alebo nie.
Právnici argumentujú, že takéto špehovanie je v rozpore s ústavou. Žiadajú od súdu predbežné opatrenie, ktoré by mohlo takéto praktiky na čas pozastaviť.
Analytici však odhadujú, že žaloba neuspeje. Domnievajú sa však, že intenzívna diskusia na politickej pôde môže priniesť nové pravidlá do dohľadových systémov.
