PARÍŽ, BRATISLAVA. Dvanásť myší a jeden uzavretý okrúhly priestor. Zvieratá v ňom pobehujú, ale keď sa uložia k spánku, k priestoru nemajú žiaden citový vzťah.
Po zobudení však pätica experimentálnych hlodavcov okamžite zamieri k jednému konkrétnemu miestu. Majú k nemu vytvorený pozitívny vzťah, pretože práve tam očakávajú odmenu.
Čo sa v spánku stalo?
Vytvorenie spomienky
Francúzski výskumníci snímali bunky, ktoré v mozgu fungujú ako GPS navigácia a vytvárajú systém určovania polohy. Minulý rok za tento objav získali vedci Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu.
Objavili GPS vo vnútri ľudí. Majú prvú tohtoročnú Nobelovu cenuČítajte
Myšie mozgy si totiž rovnako ako ľudské počas spánku prehrávajú svoju aktivitu z posledného dňa, čo je podľa magazínu New Scientist jedným z kľúčových prvkov učenia sa.
Výskumníci tak podľa portálu The Verge mohli sledovať, ktorá bunka je aktívna pri každom konkrétnom mieste vymedzeného priestoru.
Zvolili si jednu cieľovú a čakali, kedy dostane počas prehrávania spomienok najvyšší elektrický impulz. Pomocou dvoch elektród následne aktivovali spolu s týmto podnetom aj neuróny, ktoré stimulujú očakávanie odmeny.
