BRATISLAVA. Tvorí väčšinu hmoty vo vesmíre a jej vplyv trebárs na kopy galaxií dokážeme pozorovať. Napriek tomu ju samotnú pozorovať nielenže nedokážeme, ale dodnes ani presne nevieme, čo by ju mohlo tvoriť.
Záhadnú tmavú hmotu však teraz preveria vedci pracujúci s dátami z Veľkého hadrónového urýchľovača (LHC). Otestujú tak hypotézu, že na tmavú hmotu by sa mohol rozpadať slávny Higgsov bozón, častica, ktorú objavil LHC v roku 2012 a za ktorej predpoveď o rok nato získali Nobelovu cenu za fyziku Peter Hiiggs a Francois Englert.
Za štandardným modelom
Higgsov bozón bol posledným kúskom do skladačky takzvaného štandardného modelu časticovej fyziky. Tá dobre vysvetľuje mikrosvet okolo nás a robí predpovede, vďaka ktorým experimentálni fyzici objavili množstvo drobných kúskov časticového zverinca.
Jej zásadným problémom však je, že jednoducho nevysvetľuje celý vesmír: napríklad nezahŕňa gravitáciu. Alebo nepredpovedá, čo by sa mohlo ukrývať za tmavou hmotou či energiou.
Švédsky fyzik Christoffer Petersson pred rokmi v magazíne Journal of High Energy Physics navrhol, že vysvetlenie by mohol ukrývať práve Higgsov bozón.
Pri rozpade na iné častice by sa totiž mohol rozpadávať aj na fotón a dosiaľ neobjavnú časticu tmavej hmoty. Túto hypotézu založenú na supersymetrii teraz otestuje urýchľovač - presnejšie, detektory ATLAS a CMS.
„Je to splnený sen pre každého teoretika v časticovej fyzike," komentoval to podľa tlačového vyhlásenia švédskej Chalmersovej technickej univerzity. „LHC je jediné miesto, kde možno ten model testovať. A ešte lepšie je, že to urobia dva nezávislé experimenty."
Vyššie energie
Urýchľovač sa teraz reštartuje po takmer dvojročnej prestávke, počas ktorej sa pripravoval na maximálny výkon.
S vyššími energiami zrážok dostanú vedci možnosť uvidieť aj veci, ktoré dosiaľ v zrážkach zväzkov nemohli pozorovať. To by mohlo otvoriť dvere k novej fyzike a ukázať, ktoré z teoretických modelov môžu mať pravdu.
„Ak by ten model súhlasil, kompletne by to zmenilo naše chápanie fundamentálnych stavebných kameňov prírody," uzatvára Petersson. „A ak aj nie, už len to, že môj model otestujú v CERN-e, je úžasné."
