Innsbruck 26. decembra (TASR) - Rakúskym fyzikom z univerzity v Innsbrucku sa ako prvým na svete podarilo vyrobiť Boseho-Einsteinov kondenzát z atómov cézia.
Podľa amerického časopisu Science vedci dosiahli, že v oblaku z asi 20.000 atómov cézia nastal za veľmi nízkej teploty stav, v ktorom sa všetky atómy správali rovnako.
V takýchto pokusoch sa doteraz používali magnetické pasce na atómy. Rudolf Grimm a jeho kolegovia to skúsili s dvoma lasermi na báze oxidu uhličitého.
Funkciu pasce prevzal bod kríženia dvoch laserových lúčov v strede vákuovej komory. Zachytené atómy boli chladené ďalšími laserovými lúčmi. V strede komory tak zavládla teplota iba niekoľko nanokelvinov.
Boseho-Einsteinov kondenzát z atómov cézia by mohol ešte viac vylepšiť presnosť atómových hodín a napríklad odhaliť zmenu prírodných konštánt v čase. Z chladnej hmoty by mohli ťažiť aj globálne navigačné systémy ako GPS alebo medzinárodná dátová komunikácia.
Takéto kondenzáty by tiež mohli byť súčasťou kvantových počítačov. Atómy cézia v Boseho-Einsteinových kondenzátoch sú okrem toho vhodné na skúmanie základných symetrií v prírode bez potreby používania zložitých urýchľovačov častíc.
Práca rakúskych vedcov je podrobne popísaná na internetovej stránke http://exphys.uibk.ac.at/ultracold/csbec/d_csbec.html.
