BRATISLAVA. Pred sto rokmi predstavil Albert Einstein súbor rovníc, ktoré boli súčasťou jeho teórie relativity. Popisujú gravitáciu ako výsledok zakrivenia časopriestoru pod vplyvom hmoty a energie.
Ak má teleso obrovskú hmotnosť, môže napríklad ohnúť svetelné lúče, ktoré v jeho okolí prechádzajú a funguje ako akási gravitačná šošovka. Vedci cez ňu môžu pozorovať vzdialené alebo drobné vesmírne objekty.
Najnovšie takto mohli astronómovia pomocou Hubblovho vesmírneho teleskopu pozorovať výbuch supernovy na štyroch rôznych miestach, vôbec prvýkrát v histórií. Svoje výsledky publikovali v magazíne Science.
Skreslený časopriestor
Supernova SN Refsdal je od nás vzdialená asi deväť miliárd svetelných rokov takmer až na okraji pozorovateľného vesmíru.
V závislosti od polohy Zeme sa pred telesom nachádza kopa galaxií, v ktorej leží veľká galaxia s dostatočne silným gravitačným poľom, aby skresľovala časopriestor a fungovala ako gravitačná šošovka.
"Je zábavné, že sme mohli nájsť prvý takýto úkaz, ktorý predpovedali už pred päťdesiatimi rokmi," komentoval závery štúdie pre portál Space.com jej hlavný autor Patrick Kelly.
Svetlo má v podobnom prípade podľa magazínu Scientific American viacero možností. Môže prechádzať priamo cez bližší objekt alebo okolo.
Žiarivé telesá z pozadia, ktoré sa javia ako body svetla, sa potom môžu ukázať aj viackrát na okraji takejto gravitačnej šošovky, napríklad v útvare známom ako Einsteinov kríž. Vedci takto podľa portálu Popular Science už pozorovali viaceré kvazary, vybuchujúcu hviezdu však videli prvýkrát.
Teraz sa však jednotlivé výbuchy objavili v priebehu niekoľkých týždňov, čo znamená, že rôzne lúče svetla k Zemi neputovali rovnako dlho. Do piatich rokov sa preto môže supernova predstaviť znova a v inom útvare.
Nová metóda merania
Nové zistenia môžu zároveň poslúžiť ako nová metóda, ako zmerať takzvanú Hubblovu konštantu - teda odhad, akou rýchlosťou sa rozpína náš vesmír.
Kelly zároveň tvrdí, že vďaka meraniu časových odstupov medzi rôznymi fázami supernovy môžu odborníci lepšie porozumieť rozdeleniu hmoty vo vesmíre a získať nové informácie nielen o samotnej supernove či galaxii slúžiacej ako gravitačná šošovka, ale, napríklad, aj o tmavej hmote.
