Keď astronaut Neil Armstrong zostúpil v júli 1969 z lunárneho modulu Apolla 11 na Mesiac, jeho kroky snímala špeciálna kamera citlivá na svetlo, vyvinutá vďaka objavu Ernesta Sternglassa (24. 9. 1923 – 12. 2. 2015).
Milióny Američanov tak vďaka jeho teórii emisie sekundárnych elektrónov mohli sledovať prvé kroky človeka vo vesmíre.
Sternglass ešte ako študent napísal v novembri 1950 Albertovi Einsteinovi, aby sa s ním podelil o svoje skúsenosti so štúdiom fenoménu, ktorý v tom čase pozoroval a ktorý je odlišný od fotoelektrického javu, za ktorý dostal Einstein Nobelovu cenu.
Einsteina jeho vysvetlenie zaujalo a podporil ho v ďalšom výskume elektrónov. Dal mu tiež radu do ďalšieho života: „Nevracaj sa naspäť do školy.Pokúsia sa tam v tebe rozdrviť aj posledný kúsok originality.“
Sternglass síce v štúdiu ďalej pokračoval, ale na radu Einsteina sa sústredil na praktickú, nie na teoretickú fyziku.
Nebezpečná radiácia
Jeho prelomové zistenia teórie emisie sekundárnych elektrónov našli svoje uplatnenie nielen v NASA, ale aj v špionážnych kamerách a zariadeniach nočného videnia, ktoré využívalo americké ministerstvo obrany.
Tie ho následne priviedli k výskumu radiácie.
