TURÍN, BRATISLAVA. Hlavu šteniatka pripojil k telu väčšieho psa už v roku 1954 ruský chirurg Vladimir Demikhov, no aj pri jeho nasledujúcich pokusoch prežili psy iba pár dní.
O šesťnásť rokov neskôr skúsili niečo podobné vedci v Clevelande s opicou. Vďaka asistovanému dýchaniu prežila deväť dní, no jej imunitný systém nakoniec novú hlavu neprijal.
Ľudia by mohli takúto operáciu úspešne podstúpiť už o dva roky. Väčšina odborníkov však tvrdí, že to je nezmysel.
Desaťmiliónový zákrok
Návrh chce prezentovať taliansky chirurg Sergio Canavero na júnovej konferencií Americkej akadémie neurologických a ortopedických chirurgov.
Pred operáciou sa hlava aj telo darcu ochladí, aby sa predĺžil čas, ktorý dokážu bunky prežiť bez kyslíku. Cievy by sa navzájom spojili drobnými rúrkami.
Najkomplikovanejšie je potom prepojiť miechu. Canavero podľa portálu The Telegraph navrhuje využiť chemikáliu polyetylénglykol, ktorá podporuje prepájanie tuku v bunkách.
Po operácií musí stráviť pacient približne mesiac v kóme, aby sa vôbec nehýbal, kým sa im všetko zahojí.
Elektróda by miechu sústavne zásobovola elektrickými impulzami, čo podľa porátlu New Scientist pomáha posilniť nové nervové spojenia.
Po prebudení by si mal pacient cítiť tvár a hovoriť rovnakým hlasom. Vedel by sa aj hýbať, no chodiť by dokázal až približne po roku fyzioterapie.
Canavero chce taktom pomáhať ľuďom s poškodenými svalmi a nervami a vážnymi prípadmi rakoviny. Na zákrok ktorý podľa portálu Quartz stojí desať miliónov eur sa už prihlásili viacerí dobrovoľníci.
Bude to vôbec fungovať?
"Neexistujú dôkazy, že spojenie miechy a mozgu povedie k použiteľným vnemovým a pohýbovým funkciám," povedal pre New Scientist Richard Borgnes, riaditeľ Centra pre výskum ochrnutia na Purduovej Univerzite.
Polyetylénglykol síce funguje na zvieratách, pri ľuďoch zatiaľ nie je overený. Kým táto metóda by bola najjednoduchšia, existujú aj iné alternatívy, ktoré sa opierajú o samoobnovovacie bunky alebo žalúdočné membrány.
Otázkou podľa New Scientist zostáva aj to, či by pacient po operácií bol rovnaký človek ako pred ňou.
Zákrok by nefungoval ani s kryogenicky zamrazenou hlavou, pretože nevieme či by po "rozmrazení" bolo mozgové tkanivo zdravé.
"Ak to spoločnosť nechce, nebudem to robiť. Ak to však nechcú ľudia v USA, alebo Európe, neznamená to, že sa to nebude robiť niekde inde," odpovedá na otázku o etickosti Canavero, ktorého prvý nápad z roku 2013 ostatní odborníci odmietli.
