OSLO, BRATISLAVA. V Európe prepukla morová epidémia viackrát. Počas šiestich rokov v polovici 14. storočia bola taká rozsiahla, že si vyslúžila prezývku Čierna smrť.
Vina za rozšírenie nákazy sa dosiaľ dávala potkanom, konkrétne blchám v ich srsti. Tie totiž nesú baktériu Yersinia pestis, ktorá mor spôsobuje.
Vypuknutie čiernej smrti však v skutočnosti zapríčinili iné hlodavce v spolupráci s klimatickými zmenami v Ázii. K takýmto záverom dospeli vďaka porovnávaniu letokruhov stromov a historických záznamov vedci z Univerzity v Osle a svoje výsledky publikovanali v prestížnom žurnáli PNAS.
Z pieskomilov na ťavy
Nové epidémie v Európe podľa portálu New Scientist nasledovali vždy približne pätnásť rokov po klimatických výkyvoch v Ázii.
Keď sa oteplilo, narastala populácia bĺch, ale aj malých hlodavcov, akými sú napríklad pieskomily, na ktorých blchy žili.
"V minulosti sme dokázali, že nárast teploty o jeden stupeň Celzia zdvojnásobuje rozmach moru v divých hlodavcov zo strednej Ázie," povedal pre New Scientist jeden z autorov výskumu, Nils Christian Stenseth.
Akonáhle teplota poklesla, počty pieskomilov sa znížili a blchy si museli nasledujúce roky hľadať nových hostiteľov. Vybrali si ťavy, ktoré cez Hodvábnu cestu putovali do Európy.
Dĺžka tejto cesty podľa portálu Popular Science vysvetľuje oneskorenie medzi udalosťami v Ázií a novým výskytom moru v Európe.
Podobný scenár už nehrozí
V prístavných mestách na konci cesty preskočili blchy z tiav na potkany, ktoré sa na lodiach odviezli až do našich zemepisných šírok. Z prístavov sa potom choroba šírila medzi ľuďmi.
Aj keď sa stopy baktérie nedávno objavili v newyorskom metre, Hartmut Dunkelberg z Univerzity v Goettingene si nemyslí, že by sa v súčasnosti mohla pandémia moru zopakovať.
"Individuálne prípady sú možné, ale nevidím hrozbu vypuknutia epidémie," dodal pre popularizačný magazín.
