BRATISLAVA. Tradične sa to považuje za dobrý spôsob ochrany pred rakovinou kože: slnku sa vystavujte málo a potom sa uchýlite do ochrany tieňa. Výskumníci však podľa štúdie v magazíne Science ukázali, že celý mechanizmus môže byť o čosi zložitejší.
Vplyv ultrafialového žiarenia na kožné bunky pretrváva aj hodiny po vystavení slnečnému žiareniu - bez ohľadu na to, či sa už nachádzate v údajnom bezpečí tieňa. Ultrafialové lúče totiž následne poškodzujú DNA kožných buniek, a to aj v úplnej tme.
Poznatky hovoria, že slnečné UV žiarenie po zásahu buniek poškodzuje gény a vytvára podľa magazínu Science nadbytok chemických väzieb medzi základnými stavebnými kameňmi DNA. Tím Douglasa Brasha z Yaleovej univerzity však testoval izolované kožné bunky a sledoval, čo sa v nich deje aj potom, ako prestanú byť vystavené ultrafialovým lúčom. Zistil, že aj tri hodiny po vypnutí UV svetla prebiehalo poškodzovanie DNA.
Následná analýza ľudských i myších kožných buniek ukázala, že dôvodom je kožný pigment melanín. Keď UV lúče zasiahli bunky, nasledovali chemické reakcie vedúce k vybudeniu tohto pigmentu. Problémom však bolo, že energia z excitovaného melanínu dokázala poškodzovať DNA aj hodiny po vypnutí žiarenia.
Výskum však okrem lepšieho pochopenia mechanizmu dáva odpoveď aj na jednu dávnu záhadu: prečo albíni z Afriky s nedostatkom melanínu nemávajú až také veľké problémy. Odpoveďou tak je, že pigment síce najskôr chráni, ale zároveň neskôr spôsobuje problémy. A tým druhým sa albíni dokážu vyhnúť.
