Miesto, kde sa končí svet. Vyberte sa v nádhernej fotoeseji do Antarktídy

Klimatická zmena mení Antarktídu a vedci sa snažia pochopiť, čo sa deje. Poďte sa pozrieť, ako to tam vyzerá.

FOTOESEJ: Natacha Pisarenko/AP, TEXT: Tomáš Prokopčák

C hceme pochopiť svet okolo nás. Aby sme to dokázali, aby sme mohli rozumieť zvieratám a rastlinám v Antarktíde, musia vedci pochopiť celú dynamiku tohto kontinentu.

Výskumníci preto aj v studených a drsných podmienkach sledujú, ako kontinenty pred miliardami rokov vznikali a následne sa presúvali.

Väčšinu záberov ukazuje Antarktídu ako nehybný kontinent s nekonečnými zasneženými pláňami. V skutočnosti to však nie je celá pravda: časť Antarktídy je v neustálom pohybe.

Rovnaké otázky si pritom vedci aj veriaci kladú všade na svete: kde sme? Kam kráčame a odkiaľ sme prišli? Sme vo vesmíre sami? A ako dopadne naša otepľujúca sa planéta?

Dokonca tak robia aj geológovia v osade Villa Las Estrellas na Ostrove kráľa Juraja.

A na miestach, kde už nestačí veda, siahne človek po náboženstve. Napríklad v najjužnejšom ruskom ortodoxnom kostole svätej Trojice.

I keď to tak na prvý pohľad nevyzerá, Antarktída je miestom kontrastov. Sú v nej suché, studené snehové púšte, ale i miesta, kde vďaka vulkanickej činnosti more doslova vrie. Sopky striedajú vysoké hory, studené planiny prieduchy, z ktorých stúpa para i Ďalšie chemikálie.

Prví ľudia zrejme vkročili na Antarktídu v 19. storočí. Boli to lovci veľrýb a kožušín, dobrodruhovia a námorníci. Dnes ich vystriedali odborníci, prípadne turisti.

Takto v súčasnoti prichádzajú do Antarktídy stovky až tisíce odborníkov z celého sveta. Okrem samotných vedcov však aj množstvo obslužného personálu, mechanikov i kňazov.

Ak chcú vyraziť hlbšie do kontinentu, presunúť sa za svojou prácou – keď chcú, napríklad, skúmať ozónovú dieru nad Antarktídou, musia sa pohybovať.

More tak brázdia väčšie lode i menšie člny, ktoré presúvajú ľudí medzi plavidlami a pevninou. Alebo sa snažia odsunúť ľad ďalej od lodí.

Človek je však na tomto kontinente iba hosťom. Je to miesta, ktoré patrí prírode a jej prispôsobeným obyvateľom – napríklad tučniakom.

Antarktída je totiž oblasťou, kde sú niektoré kolónie z nich doma. Miestom, ktoré sa pod vplyvom klimatickej zmeny radikálne mení, čo ovplyvní nielen Antarktídy, ale prakticky celý svet.

Téma: Čítanie+


Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Čipový génius Rado Danilák: Viem, ako súperiť s Intelom

Počítačový výskumník a podnikateľ so slovenskými koreňmi vysvetľuje, ako sa môže presadiť malý hráč.

KOMENTÁRE

Prečo sa Česi rozhodli vyhodiť vlastnú krajinu do povetria

Voliči Mariana Kotlebu a Miloša Zemana sa hnevajú na 21. storočie.

TECH

Historici sa mýlia, čiernu smrť roznieslo čosi iné

Nový výskum naznačuje, ako sa problém šíril.

Neprehliadnite tiež

Fyzikálna záhada. Neutrónové hviezdy svietia aj po zrážke

Dosvit po zrážke neutrónových hviezd je čoraz jasnejší, vyvracia očakávania.

V NASA prestali pracovať. Musk musel odložiť test rakety

Američanom sa nepodarilo schváliť rozpočet. Kennedyho vesmírne stredisko prestáva pracovať.

Obchod bez radov a pokladní. Otvorili prvý Amazon Go

Obchod využíva rovnaké technológie ako autonómne autá.

Spravili krok k včasnému odhaleniu rakoviny, krvný test má veľkú úspešnosť

Test dokázal určiť aj päť typov rakoviny, na ktoré doteraz neexistuje skríning.

Prečo hrá mozog džezového a klasického pianistu rovnakú skladbu inak

Mozgy džezových a klasických pianistov fungujú rozdielne. Dokonca aj vtedy, keď hrajú tú istú skladbu.