FOTOESEJ: Natacha Pisarenko/AP, TEXT: Tomáš Prokopčák
C hceme pochopiť svet okolo nás. Aby sme to dokázali, aby sme mohli rozumieť zvieratám a rastlinám v Antarktíde, musia vedci pochopiť celú dynamiku tohto kontinentu.
Výskumníci preto aj v studených a drsných podmienkach sledujú, ako kontinenty pred miliardami rokov vznikali a následne sa presúvali.
Väčšinu záberov ukazuje Antarktídu ako nehybný kontinent s nekonečnými zasneženými pláňami. V skutočnosti to však nie je celá pravda: časť Antarktídy je v neustálom pohybe.
Rovnaké otázky si pritom vedci aj veriaci kladú všade na svete: kde sme? Kam kráčame a odkiaľ sme prišli? Sme vo vesmíre sami? A ako dopadne naša otepľujúca sa planéta?
Dokonca tak robia aj geológovia v osade Villa Las Estrellas na Ostrove kráľa Juraja.
A na miestach, kde už nestačí veda, siahne človek po náboženstve. Napríklad v najjužnejšom ruskom ortodoxnom kostole svätej Trojice.
I keď to tak na prvý pohľad nevyzerá, Antarktída je miestom kontrastov. Sú v nej suché, studené snehové púšte, ale i miesta, kde vďaka vulkanickej činnosti more doslova vrie. Sopky striedajú vysoké hory, studené planiny prieduchy, z ktorých stúpa para i Ďalšie chemikálie.
Prví ľudia zrejme vkročili na Antarktídu v 19. storočí. Boli to lovci veľrýb a kožušín, dobrodruhovia a námorníci. Dnes ich vystriedali odborníci, prípadne turisti.
Takto v súčasnoti prichádzajú do Antarktídy stovky až tisíce odborníkov z celého sveta. Okrem samotných vedcov však aj množstvo obslužného personálu, mechanikov i kňazov.
Ak chcú vyraziť hlbšie do kontinentu, presunúť sa za svojou prácou – keď chcú, napríklad, skúmať ozónovú dieru nad Antarktídou, musia sa pohybovať.
More tak brázdia väčšie lode i menšie člny, ktoré presúvajú ľudí medzi plavidlami a pevninou. Alebo sa snažia odsunúť ľad ďalej od lodí.
Človek je však na tomto kontinente iba hosťom. Je to miesta, ktoré patrí prírode a jej prispôsobeným obyvateľom – napríklad tučniakom.
Antarktída je totiž oblasťou, kde sú niektoré kolónie z nich doma. Miestom, ktoré sa pod vplyvom klimatickej zmeny radikálne mení, čo ovplyvní nielen Antarktídy, ale prakticky celý svet.
Autor: tp, Natacha Pisarenko