Klimatológ Slovenského hydrometeorologického ústavu Pavel Faško hovorí, že teplé zimy, ktoré zažívame v posledných rokoch súvisia s globálnym otepľovaním. V Škandinávii býva niekedy v zime teplejšie, ako na Balkáne.
Viažu sa na toto obdobie nejaké pranostiky?
„Známa pranostika sa spája s menom Matej. Hovorí sa, že Matej ľady láme alebo ich narobí, ak ich nenájde. Má to logiku z hľadiska vývoja počasia v zime, pretože obyčajne na konci februára tuhé mrazy poľavujú. V zime sa striedajú chladnejšie a teplejšie obdobia, preto sa na druhej strane môže stať, že keď napríklad nie je obdobie pred Matejom mrazivé, ale je skôr nadnormálne teplé, obyčajne príde ochladenie a môže vzniknúť aj ľad.“
Ako to vidíte tento rok? Bude Matej ľady lámať alebo ich vytvorí?
„Matej už pred svojím sviatkom ľady lámal. Keď sa pozeráme po vodných plochách na juhozápadnom Slovensku, v januári alebo aj začiatkom februára tam síce ešte ľad bol, ale počasie, ktoré tu bolo predovšetkým v poslednom týždni, spôsobilo, že sa postupne roztopil. Teraz sa teda nedá hovoriť o dokonalom naplnení tejto pranostiky.
A vyplýva to aj z charakteru tohtoročnej zimy. Mala dosť zaujímavý vývoj. Zima obyčajne vrcholí medzi 15. až 25. januárom a teraz sa ochladzovalo ešte aj vo februári. Kalamitné stavy sa začali na konci januára a trvali ešte aj počas prvej februárovej dekády. No a s výskytom snehovej pokrývky potom súviselo to, že pri vyjasnení v noci teplota vzduchu mohla dosť zásadne poklesnúť.
To spôsobilo, že teplotné podmienky februára sú zatiaľ menej priaznivé, ako boli v januári, čo sa nestáva každú zimu. Normálne by to malo byť tak, že január by mal byť najchladnejším mesiacom zimy a vo februári by mala teplota vzduchu stúpať. Február sa síce ešte neskončil, ale môže sa stať, že v porovnaní s januárom, ktorý bol teplý nadnormálne, bude február menej teplý.
Bude tiež zrejme teplotne nad normálom, ale chladná odchýlka od normálu nebude taká veľká, ako bola napríklad v decembri alebo v januári. No a to istým spôsobom môže predurčovať, aký bude začiatok jari.“
Aký bude?
„Ľudia hovoria, že už toto je jar. Počasie, ktoré teraz máme, je však ešte stále zimné, hoci príznaky jari možno badať. Prejavujú sa napríklad vtedy, keď slnko nerušene svieti v priebehu celého dňa. Vzhľadom na to, že je už takmer dva mesiace po zimnom slnovrate, ak je teraz slnko dosť vysoko nad obzorom a celý deň svieti, tak môže ohrievať zemský povrch a od toho sa ohrievajú aj prízemné vrstvy vzduchu.
No dôležité je, či sa ešte niekde vyskytuje snehová pokrývka, alebo nie. Teraz ešte stále napriek všetkému na väčšine Slovenska sneh je. Vytratil sa v posledných dňoch na juhu Slovenska. Ale v horských oblastiach a kotlinách v severnej polovici Slovenska je ešte stále dosť snehu. Sneh potom mení aktívny povrch v tom zmysle, že cez deň podporuje nie taký výrazný vzostup teploty vzduchu.
Teda bráni výraznejšiemu vzostupu teploty, v noci naopak zase podporuje pokles. Preto sa nad snehovou pokrývkou pri vyjasnení vzduch dobre ochladzuje. Pri pohľade z okna to vyzerá celkom pozitívne, ale keď vyjdeme von, cítime chlad. Vyplýva to z toho, že v posledných troch až štyroch týždňoch napadalo pomerne veľa snehu. Človek by si povedal, že keď zasvieti slnko a oteplí sa, sneh by sa mal roztopiť.
Topenie však prebieha pomaly, lebo zrážky pri snežení boli veľmi výdatné a sneh, ktorý padal, bol väčšinou veľmi mokrý. Keď teraz sneh zoberiete do ruky, cítite, že jeho štruktúra je hrubá, je hustý. Niekde je aj zľadovatený, ale väčšinou je to hrubozrnný sneh, ktorý sa topí pomaly.Preto si myslím, že aj v Malých Karpatoch sa sneh bude topiť dlho, bude ešte aj na začiatku marca.
Prejavuje sa to napríklad na meteorologickej stanici, ktorá je nad Modrou v nadmorskej výške 500 metrov. Cez deň tam teplota vzduchu až tak veľmi nestúpa ako niekde, kde už snehová pokrývka nie je. Aj v utorok napríklad na tejto stanici maximálna denná teplota nevystúpila nad bod mrazu.
To bolo podmienené aj tým, že nesvietilo slnko a bolo veľa oblačnosti. Ale na miestach, kde už sneh nebol, napríklad v Dolnom Hričove, bolo dokonca až sedem stupňov Celzia. V pondelok namerali napríklad v Hurbanove až 11,9 stupňa Celzia, lenže tam slnko svietilo od rána až do večera. Tu teda otepľujúci vplyv slnečných lúčov poznať.“
Pekné slnečné počasie, ktoré sme tu teraz mali, sa načas skončilo?
„Začiatkom nasledujúceho týždňa by malo byť viac oblačnosti. Môžu sa vyskytnúť aj zrážky. No nemali by byť také nepríjemné, aké sme zažili ešte predminulý pondelok, keď v Bratislave nasnežilo tak, že vznikla kalamita. No zároveň jar sa už bude presadzovať, hoci sa nedá vylúčiť dážď so snehom alebo sneženie ešte aj na začiatku marca.“
Náš meteorológ to má ťažšie
Slovenský hydrometeorologický ústav vydal v tieto dni výstrahu v súvislosti s mrazmi. Hrozilo niečo vážne?
„Výstraha mala upozorniť ľudí, že teplota vzduchu môže klesnúť na hodnotu, ktorá nie je úplne bežná. Ale bola to výstraha označená len žltou farbou, čiže išlo skôr o upozornenie na potenciálne nebezpečenstvo. Ojedinele sa stalo, že teplota vzduchu klesla v utorok pod mínus 15 stupňov Celzia.
Napríklad v Podolínci namerali v stredu ráno mínus 16,8 stupňa Celzia, ale nepovažoval by som to za výnimočnú udalosť. V tomto ročnom období na miestach - kde sa vyskytuje snehová pokrývka a v noci práve nefúka vietor a je jasno - celkom logicky teplota vzduchu klesne na takúto úroveň.
Iné by to bolo, keby teplota klesla pod mínus 25 stupňov alebo aj na mínus 30 stupňov. Vtedy by určite boli výstrahy označené sýtejšou farbou. Keď dosahuje mráz mínus 25 stupňov alebo mrzne ešte viac, môžu mať problém motoristi, prípadne to môže poškodiť rozvodné systémy vody.“
Týka sa výstraha aj turistov?
„Určite áno. Ľudia niekedy neodhadnú dobre prostredie, kam sa vyberajú a oblečú sa podľa toho, ako to vnímajú zo svojho príbytku. Reálny stav, najmä keď odchádzajú z mestských aglomerácií do prírodného prostredia, nemusia dobre odhadnúť.“
Médiá majú rady výstrahy. Akú s tým máte skúsenosť?
„Pre médiá to je príležitosť, aby pritiahli na seba pozornosť.“
Podobné je to aj s dlhodobými predpoveďami, že bude tuhá zima. Čo si o nich myslíte?
„No, nemám to rád. Človek, ktorý sa tejto problematike odborne venuje, sa potom musí vyjadrovať k údajom, ktoré sú v rozpore s tým, aké sú odhady vývoja počasia na budúcu sezónu. Informácie zo zahraničného zdroja sa podľa nás nemusia zakladať na pravde a potom stojí tvrdenie proti tvrdeniu.
Niektorí ľudia sa pýtajú: Ako je možné, že vaši kolegovia vo Veľkej Británii, vo Francúzsku alebo v Rusku tvrdia niečo iné ako vy?“
Dostávate potom otázky, ako vedia v zahraničí tak dlhodobo predpovedať počasie a my to nevieme. Ako to teda je?
