Londýn 20. decembra (TASR) - Austrálski vedci vyvrátili mýtus o Tutanchamonovej kliatbe, podľa ktorého väčšina archeológov prítomných na otvorení hrobky v roku 1922 zomrela následkom tejto kliatby neprirodzenou smrťou.
V časopise British Medical Journal vyšla štúdia Marka Nelsona z Monash University v Melbourne, ktorý zistil, že väčšina zúčastnených sa naopak dožila vysokého veku.
Pôvodom povery bola náhla smrť hlavného sponzora vykopávok lorda Carnarvona. Tejto zámienky sa chytili denníky, ktoré sa nemohli zúčastniť na otvorení Tutanchamonovej hrobky plnej zlatých milodarov a iných cenných predmetov. Exkluzívne práva totiž získali len noviny The Times of London.
Podľa výkopcu Howarda Cartera sa na otvorení hrobky zúčastnilo 25 odborníkov. Austrálsky vedec Nelson skúmal archívne správy o ich zdravotnom stave a zistil, že väčšina z nich sa dožila v priemere vyše 70 rokov a sám Carter zomrel až po šesťdesiatke prirodzenou smrťou.
Noviny vtedy tvrdili, že v hrobke bol vyrytý hieroglyfický nápis, ktorý hrozil smrťou každému, kto by narušil faraónov večný odpočinok. Podľa archeologickej dokumentácie však v hrobke žiaden nápis tohto znenia nie je.
Kliatbe boli pripisované viaceré neskoršie úmrtia údajne spojené s otvorením hrobky. Ich vzťah k tejto udalosti bol často viac než pochybný, ako napríklad smrť Carterovho kanárika. Toho vraj v deň otvorenia hrobky zhltla kobra.
"Podľa mojich zistení momentálne neexistuje žiaden dôkaz o tom, že by prítomnosť na otváraní hrobky, sarkofágu, truhly či pri odbaľovaní múmie mala mať nejaký vplyv na dĺžku života zúčastnených," vyhlásil Nelson pre tlačovú agentúru Reuters.
