BRATISLAVA. Objavili ju len v roku 2013 a jej oficiálnym označením WISE J072003.20-084651.2 jej nehovorí prakticky nikto. Astronómovia ten objekt prezývajú Scholzova hviezda po jej objaviteľovi Ralf-Dietrovi Scholzovi.
V skutočnosti sú to však hviezdy dve, červený a hnedý trpaslík sa dnes nachádzajú asi dvadsať svetelných rokov od Zeme. Pred 70-tisíc rokmi však bola situácia radikálne odlišná: dvojhviezda totiž preletela našou slnečnou sústavou.
Dostala sa do vonkajších končín takzvaného Oortovho mraku, ktorý sa nachádza na úplnom konci nášho hviezdneho systému a siaha až do vzdialenosti stotisíc astronomických jednotiek. Teda ďalej ako jeden svetelný rok o Zeme.
Podľa štúdie v magazíne Astrophysical Journal Letters však vedci odhadujú, že Scholzova hviezda sa dostala asi na 0,8 svetelného roku od našej planéty. Len na porovnanie, Proxima Centauri leží asi 4,2 svetelných rokov ďaleko.
Tím Erica Mamajeka to podľa BBC zistil tak, že sledoval pohyb binárneho objektu. Všimol si, že na takú blízku hviezdu Scholzova hviezda vykazuje anomálne nízky priečny pohyb voči Slnku. Zároveň však vedci zistili, že telesá sa od nás so zrýchlením vzďaľujú. Z toho s 98-percentnou istotou astronómovia vyrátali, kedy hviezdy preleteli našim slnečným systémom.
Prelet cudzích hviezd slnečnou sústavou však nie je až taký výnimočný. Odborníci odhadujú, že čosi podobné Slnko zažije každých stotisíc až dva milióny rokov.
Nedávny výskum v magazíne Astronomy & Astrophysics napríklad naznačuje, že prelet cudzej hviezdy Oortovým mrakom zažijeme asi o 240- až 470-tisíc rokov. Výsledkom môže byť napríklad to, že časť komét z Oortovho mraku cudzia hviezda nasmeruje do vnútra slnečnej sústavy.
Cudzia hviezda letí k Slnku, zrazí sa so slnečnou sústavouČítajte
To sa napokon mohlo stať aj v prípade Scholzovej hviezdy, takéto kométy však môžu doraziť až v relatívne ďalekej budúcnosti.
