SME
Sobota, 28. november, 2020 | Meniny má HenrietaKrížovkyKrížovky

Päť astronomických objavov, ktoré vznikli náhodou

Rádiové vlny, pulzary aj kvazary. Magazín Discover pripravil prehľad náhodných vedeckých objavov. Vybrali sme päť najzaujímavejších.

Urán objavili náhodou.Urán objavili náhodou. (Zdroj: NASA/JPL-Caltech)

ZDROJ: magazín Discover

1.Objavy strede Galaxie namiesto šou

Minulý rok boli ďalekohľady niekoľko mesiacov otočené k stredu našej galaxie. Čierna diera, ktorá sa tam nachádza, mala roztrhať plynový mrak G2. Nestalo sa.

Vedcom sa namiesto toho podarilo spozorovať najjasnejšiu röntgenovú žiaru vychádzajúcu z galaktického centra či objaviť nový magnetar, vzácnu neutrónovú hviezdu veľkú ako mesto a hustú ako jadro atómu.

2.Pulzy pulzaru

Jocelyn Bellová každý deň v roku 1967 analyzovala tridsať metrov papiera, na ktorom sa nachádzali dáta z Mullardovho rádioastronomického observatória pri anglickom meste Cambridge.

Všimla si, že medzi dátami sa každých 1,3 sekundy objavuje pulz podobný srdcovému EKG. So šéfom ho žartovne nazvali LGM-1, v domnení, že je to prvý signál od malých zelených mužíčkov (little green men).

Čoskoro našli ďalší pulz s frekvenciou 1,6 sekúnd. Objavili tak pulzary, obrovské neutrónové zhluky, pozostatky supernov, ktoré môžu rotovať ohromnou rýchlosťou - až desaťtisíce kilometrov za sekundu. Pri každom otočení emitujú elektromagnetické žiarenie, akoby záblesky z kozmického majáku.

Grafické znázornenie pulzov prvého objaveného pulzaru neskôr preslávila post-punková kapela Joy Division na obale svojho albumu Unknown Pleasures.

3.Bzukot a praskot

Keď v roku 1955 skúšali Bernard Burke a Kenneth Franklin svoju rádioanténu, začuli čudný bzučiaci a praskavý zvuk. Každý deň sa objavil o štyri minúty skôr ako v predchádzajúci deň a ukázalo sa, že to sú prvé rádiové vlny z inej planéty.

Pochádzajú z magnetického poľa Jupitera, ktorý prinúti prechádzajúce protóny a elektróny krútiť sa do špirály čím rádiové vlny vyžarujú.

4.Ďaleký ale jasnejší kvazar

Maarten Schmidt sledoval v roku 1963 objekt, o ktorom si myslel, že je hviezdou. Vyžaroval však obrovské množstvo rádiových vĺn. Hviezdy to nezvyknú robiť, tak ho nazval "kvázi-stelárnym", zjednodušene kvazar.

Analýzou spektra a zloženia zistil, že objekt je vzdialený miliardy svetelných rokov. Aby však vlny prichádzali tak výrazne a z takej diaľky, musí byť daný objekt stokrát jasnejší ako celá naša galaxia.

5.Ako našli Urán

Britský astronóm William Herschel chcel v roku 1781 mapovať všetky hviezdy so svietivosťou -8 alebo viac. Všimol si však bod svetla, ktorý cez oblohu putoval inou rýchlosťou ako hviezdy - a bol bližšie.

Herschel tak objavil prvú planétu od staroveku. Dlho si myslel, že objavil kométu a pôvodne novú planétu nazval po kráľovi Jurajovi III., ale nakoniec sa ujalo pomenovanie Urán.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Ilustračná fotografia.
KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Pandémia nám nadelila ďalší typ megaškandálu

Demisia sa pod rúškom udržania Smeru od moci scvrkáva na činy priamej korupcie.

Peter Schutz

Potrebovali ísť k blízkym a nepustili ich. Neboli privilegovaní ako Kollár

Nemocnice väčšinou púšťajú príbuzných k zomierajúcim.

Šéfa parlamentu Borisa Kollára v nemocnici najviac navštevovala bývalá manželka Linda Rezešová. Na fotografii sú na plese v Opere v roku 2008.
Diego Maradona.

Neprehliadnite tiež

Podcast Klik

Klik: Radíme, ako vybrať slúchadlá, mobil či notebook pod stromček

Sprievodca nakupovaním technologických darčekov.

Podcast Klik.
Tieň sondy Hajabusa 2 na povrchu asteroidu Ryugu.
Podcast Tech_FM

Výpredaje majú problém, všetko skupujú roboty

Čo spôsobujú nové technológie.

Vedátorský podcast

Čierne diery sú sochármi vesmíru

Rozhovor s Norbertom Wernerom.