SME

Päť astronomických objavov, ktoré vznikli náhodou

Rádiové vlny, pulzary aj kvazary. Magazín Discover pripravil prehľad náhodných vedeckých objavov. Vybrali sme päť najzaujímavejších.

Urán objavili náhodou.Urán objavili náhodou. (Zdroj: NASA/JPL-Caltech)

ZDROJ: magazín Discover

1.Objavy strede Galaxie namiesto šou

Minulý rok boli ďalekohľady niekoľko mesiacov otočené k stredu našej galaxie. Čierna diera, ktorá sa tam nachádza, mala roztrhať plynový mrak G2. Nestalo sa.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vedcom sa namiesto toho podarilo spozorovať najjasnejšiu röntgenovú žiaru vychádzajúcu z galaktického centra či objaviť nový magnetar, vzácnu neutrónovú hviezdu veľkú ako mesto a hustú ako jadro atómu.

2.Pulzy pulzaru

Jocelyn Bellová každý deň v roku 1967 analyzovala tridsať metrov papiera, na ktorom sa nachádzali dáta z Mullardovho rádioastronomického observatória pri anglickom meste Cambridge.

SkryťVypnúť reklamu

Všimla si, že medzi dátami sa každých 1,3 sekundy objavuje pulz podobný srdcovému EKG. So šéfom ho žartovne nazvali LGM-1, v domnení, že je to prvý signál od malých zelených mužíčkov (little green men).

Čoskoro našli ďalší pulz s frekvenciou 1,6 sekúnd. Objavili tak pulzary, obrovské neutrónové zhluky, pozostatky supernov, ktoré môžu rotovať ohromnou rýchlosťou - až desaťtisíce kilometrov za sekundu. Pri každom otočení emitujú elektromagnetické žiarenie, akoby záblesky z kozmického majáku.

Grafické znázornenie pulzov prvého objaveného pulzaru neskôr preslávila post-punková kapela Joy Division na obale svojho albumu Unknown Pleasures.

3.Bzukot a praskot

Keď v roku 1955 skúšali Bernard Burke a Kenneth Franklin svoju rádioanténu, začuli čudný bzučiaci a praskavý zvuk. Každý deň sa objavil o štyri minúty skôr ako v predchádzajúci deň a ukázalo sa, že to sú prvé rádiové vlny z inej planéty.

SkryťVypnúť reklamu

Pochádzajú z magnetického poľa Jupitera, ktorý prinúti prechádzajúce protóny a elektróny krútiť sa do špirály čím rádiové vlny vyžarujú.

4.Ďaleký ale jasnejší kvazar

Maarten Schmidt sledoval v roku 1963 objekt, o ktorom si myslel, že je hviezdou. Vyžaroval však obrovské množstvo rádiových vĺn. Hviezdy to nezvyknú robiť, tak ho nazval "kvázi-stelárnym", zjednodušene kvazar.

Analýzou spektra a zloženia zistil, že objekt je vzdialený miliardy svetelných rokov. Aby však vlny prichádzali tak výrazne a z takej diaľky, musí byť daný objekt stokrát jasnejší ako celá naša galaxia.

5.Ako našli Urán

Britský astronóm William Herschel chcel v roku 1781 mapovať všetky hviezdy so svietivosťou -8 alebo viac. Všimol si však bod svetla, ktorý cez oblohu putoval inou rýchlosťou ako hviezdy - a bol bližšie.

SkryťVypnúť reklamu

Herschel tak objavil prvú planétu od staroveku. Dlho si myslel, že objavil kométu a pôvodne novú planétu nazval po kráľovi Jurajovi III., ale nakoniec sa ujalo pomenovanie Urán.

Autor: dh, Discover

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu