CHICAGO, BRATISLAVA. Obdobie pred približne 160 miliónmi rokmi ovládali na Zemi dinosaury. Vedci si dlho mysleli, že ich prítomnosť bránila cicavcom vo vývoji.
Na základe malých zubov a úlomkov čeľustí usudzovali, že vtedy to boli iba primitívne tvory podobné piskorom, ktoré sa živili hmyzom.
Prvýkrát túto teóriu narušil v roku 2005 objav fosílie predátora veľkého ako jazvec, s bruchom plným mladých dinosaurov. O rok neskôr to boli aj pozostatky vodného cicavca, podobného bobrovi, ktorý sa živil rybami.
Domnienky o zabrzdenej evolúcií cicavcov počas obdobia jury teraz vyvrátili aj fosílie dvoch nových druhov. Jeden býval na stromoch, druhý pod zemou.
Evolúcia funguje
Oba nové tvory patria podľa magazínu Scientific American do radu Docodonta, čo vyhynuté cicavce, ktoré majú spoločného predka so súčasnými tvormi.
"Vnímali sme ich ako relatívne homogénnu skupinu, ale evidentne mali medzi sebou zaujímavé biologické odlišnosti, čo ukazuje, že evolúcia cicavcov mohla prebiehať aj za prítomnosti dinosaurov," cituje New York Times paleontológa Če-Si Luoa.
Luo je jedným z autorov oboch štúdií, ktoré objavené fosílie analyzujú a ktoré publikovali v magazíne Science. Podľa portálu New Scientist dodáva, že dinosaury mali vplyv na rozmanitosť cicavcov iba pri väčších tvoroch.
Veľké a rýchle bylinožravce ako slony či jelene sa objavili až po vyhynutí obrovských jašterov.
Na konároch aj pod zemou
Agilodocodon scansorius je prvým bylinožravým, a zároveň prvým cicavcom žijúcim na stromoch. Lopatkovité predné zuby mu umožňovali obhrýzať kôru stromov a živiť sa živicou.
Loziť po konároch mohol vďaka zakrúteným pazúrom, podobným, aké majú niektoré dnešné veveričky a ohybným lakťom a členkom. Vážil približne štyridsať gramov.
Druhý objav, Docofossor brachydactylus pripomína afrických zlatých krtov a je prvým podzemným cicavcom.
Krátkymi širokými prstami dokázal v zemi hrabať a krátkymi širokými hornými stoličkami mohol pod ňou hľadať potravu. Meral deväť centimetrov a vážil sedemnásť gramov.
