Komplexnejší pohľad na jednotlivé scenáre Oxfordskej univerzity ponúka štúdia v celom jej rozsahu či jej prehľadné zhrnutie.
1.Celosvetová pandémia
Všetky črty prípadnej devastačnej choroby už v prírode existujú. Ebola je v podstate neliečiteľná (i keď sa chystajú vakcíny), besnota rovnakým problémom, nádcha extrémne nákazlivá a vírus HIV má dlhú inkubačnú dobu.
Ak by sa objavil patogén, v ktorom by sa tieto prvky spojili, podľahol by mu veľký počet obetí. Napriek lepšej úrovni zdravotníctva a nadnárodným inštitúciám, ktoré proti chorobám bojujú, by moderná doprava a husté zaľudnenie zapríčinilo rýchle rozšírenie epidémie.
2.Jadrová vojna
Pravdepodobnosť nukleárneho konfliktu je síce menšia ako počas studenej vojny, pri nasledujúcom storočí sa však stále pohybuje na úrovni desiatich percent.
Závažnosť jej dopadu záleží od toho, či spôsobí takzvanú jadrovú zimu. Oblak prachu by mohol zahaliť atmosféru a nasledovala by nukleárna zima - teplota by na celom svete klesla pod nula stupňov Celzia. Jadrová vojna by mohla zničiť aj väčšinu ochrannej ozónovej vrstvy našej planéty.
Postupné znižovanie zásob potravín by pravdepodobne viedlo k masovému hladovaniu. Podobný efekt by podľa štúdie mohla mať aj erupcia sopky tisíckrát silnejšia ako sú dnešné erupcie, prípadne kolízie Zeme s planétkami väčšími ako päť kilometrov.
3.Kolaps ekosystému
Ľudia sú ako súčasť globálneho ekosystému na ňom závislí. Vymieranie druhov je dnes oproti historickým hodnotám podstatne rýchlejšie a kolaps ekosystému spôsobuje výrazné, prípadne permanentné zníženie kapacity zvládať všetky organizmy.
Je možné, že isté formy ľudského životného štýlu sú udržateľné v prostredí oddelenom od ekosystému. Takýto počin na väčšej škále je však výzvou pre technologický pokrok a zároveň etickou otázkou.
4.Syntetická biológia
Hrozba sa opiera o prípadné vytvorenie patogénu, ktorý útočí na ľudí alebo na kľúčové časti ekosystému. Vzniknúť môže ako výsledok vojenských či obchodný biologických vojen alebo bioterorizmu.
Dôležitým faktorom je, či by sa takéto produkty syntetickej biológie dostali do globálneho ekosystému a či by sa mohli stať súčasťou biosféry.
5.Nanotechnológie
Výroba, ktorá funguje na molekulárnej úrovni, by umožnila viacerým jedincom či skupinám prístup ku konštrukcii tradičných či moderných zbraní, no taktiež by sme získali inteligentné a odolné materiály.
Kým je otázne, či by sa nanotechnológiou dali vytvárať jadrové zbrane, dali by sa ňou vyriešiť problémy, akými sú vyčerpávanie prírodných zdrojov, klimatické zmeny či znečistenie prostredia.
Zlomovým bodom tohto scenára je miera, do akej sa dajú nanotechnológie zneužiť.
6.Umelá inteligencia
Vývoj umelej inteligencie môže viesť ku strojom, ktoré sa naučia vnímať a reagovať na svoje prostredie - aby tak zvýšili svoje šance na úspech. Vedeli by dokonca svoju inteligenciu rozšíriť, aby získali čo najviac zdrojov na realizáciu cieľov.
Ak by tieto ciele neobsahovali prežitie ľudstva, umelé inteligencie by to videlo k vytvoreniu sveta bez ľudí. Rovnako ako nanotechnológie však majú potenciál riešiť iné civilizačné problémy.
Kompromisom môže byť emulátor mozgu, teda ľudský mozog naskenovaný a fyzicky znázornený v stroji.
