;) |
evajú satanistické koledy, vzývajú temných bohov a privolávajú na svet obdobie morálneho úpadku, márnosti a teroru. Iný... Ako napríklad Mirage... Na to idú trochu inak. O ich motiváciu sa stará hypermoderný manažment a vidina rýchlych peňazí. Dobýjajú svet hnusným nehrateľným odpadom a stoj čo stoj tlačia svoje produkty na kandidátku "najhorších hier roka"... A svete div sa, skutočne im to funguje! Na Západe o nich vedia!
Podobne, no nie úplne, je na tom aj RPG-adventúra Another War. Bohužiaľ, neoplýva tak SVOJSKÝMI kvalitami, na aké sme od Miragu zvyknutí, ale stále má čosi do seba. Jeho najsilnejšou a zároveň najslabšou stránkou je príbeh. Odohráva sa v Európe zmietajúcej sa v pazúroch fašistov a druhej svetovej vojny. Hráč prichádza na žiadosť svojho priateľa, zberateľa umenia, do mestečka Annecy. Chce mu pomôcť s útekom z okupovaného Francúzska, no len čo starý priateľ vybľaboce zopár mysterióznych nezmyslov, prichádzajú náckovia a hráč sa dostáva do väzenia... Skromne vyzerajúca drobná výpomoc sa mení na rozsiahle dobrodružstvo, ktoré ho zavedie až do ďalekej Juhoslávie, Nemecka, a nakoniec aj do Leningradu.
;) | ;) | ;) | ;) |
Zo začiatku sa Another War tvári ako bežná tuzemská point'n'click adventúra. Má prakticky všetko, čo k nej patrí: zbieranie a používanie predmetov, siahodlhé rozhovory a nechýbajú ani "humorné" poznámky a komentáre; obzvlášť sa vyžíva v textoch pohybujúcich sa kdesi medzi hlbokou infantilnosťou a neprirodzeným krčmovým humorom. Hnus z extrémne nekvalitných dialógov sa, bohužiaľ, snažia dopĺňať (a neskôr i úplne nahradiť) "akčné" prestrelky a RPG vložky. Práve vďaka nim je hráčova postava definovaná ôsmimi vlastnosťami: silou, obratnosťou, intelom, odolnosťou, charizmou, rýchlosťou, šťastím a opatrnosťou. Z nich sa vypočítava zdravie, vytrvalosť (ako dlho dokáže bežať), obranné a útočné číslo a určite ešte mnoho, mnoho záležitostí, ktoré trpezlivého čitateľa istotne aj tak nezaujímajú. Pri postupe na vyššiu úroveň môže hráč prideliť jeden bodík niektorej zo schopností (pästný súboj, streľba z pištole, streľba z pušky, opravovanie predmetov...), prípadne špeciálnej zdatnosti závisiacej od zvoleného povolania: možno si vybrať medzi silákom, zlodejom a inteligentom. S naivnými očakávaniami poriadnej "stealth'em'up" akcie som si vybral zlodeja, samotný koncept hry to však ovplyvnilo len minimálne. Nech už budete hrať za kohokoľvek, stále to budú rovnako nechutné jatky.
V priebehu hry sa k hráčovi pridružia ďalší komrádi. Podobne ako vo Falloute, ani tu ich nemožno ovládať priamo: ak im chce dať hráč povel, musí sa s nimi porozprávať. Trochu paradoxne preto vyznieva vymoženosť hrabať sa priamo v ich inventári, vyzbrojovať ich... A DOKONCA starať sa aj o ich štatistiky pri postupe na vyššiu úroveň. Ale dobre. Postavy majú v hre svoj zvláštny význam. Hráč sa s nimi musí naučiť spolupracovať, inak ho čaká zopár nepekných zákysov. Veľmi dobrým nápadom je napríklad denník - nejde o automat, ale zápisník v pravom zmysle slova, ktorý si píše hráčov spoločník z úvodnej lokácie. Podobne je vyriešené aj cestovanie po Európe. Aby hráč mohol vyraziť ďalej, musí najprv zohnať auto a jeho šoféra...
;) | ;) | ;) | ;) |
Grafika:
Grafické prostredie tvoria predrenderované 2D scény zobrazované z izometrického pohľadu. K statickým objektom, budovám, zbraniam, stromom (...) môžem (ako laik) povedať len samú chválu. Grafici na Another War urobili skutočne kus chvályhodnej práce – ktorú, bohužiaľ pokazili programátori. Celá hra je na súčasnosť priveľmi statická, a to, čo sa hýbe... No hrôza. Obzvlášť zle sú na tom postavy. Škoda, že práve na tie sa musíte celý čas pozerať.
Interface:
Autori Another Waru sa pyšnia, že pri vývoji hľadali motiváciu u hier ako Baldur's Gate a Fallout. SKUTOČNE z nich zopár grafických odrobiniek ukradli (a sprznili), ale ovládaním sú o niekoľko (desiatok) tried stále pozadu. Asi najdebilnejšia je nemožnosť pohybovať obrazovkou. Hráčova postava MUSÍ byť vždy v strede. Je jedno, že má pušku s bohvieakým dostrelom. Je jedno, že má OSTRELOVAČKU... Jednoducho nedovidí za kraj obrazovky a bodka. Jedným z nemilých dôsledkov sú súboje, ktoré sa z prirodzeného dôvodu musia VŽDY odohrávať v rozpätí jedného až desiatich metrov. Samozrejme, aby bola hra dostatočne dynamická, treba do súbojov pridať trochu akčnosti - ak hráč nemá nastavenú správnu konšteláciu parametrov (t. j. ak nie je "lenivý" ale "normálny") a zároveň nemá naštudovanú STRANU 19 v manuáli, prestrelky sa pre neho stanú peklom. Zakaždým, keď zaútočí na nepriateľa a nedrží pri tom nejakú klávesu, hlavná postava sa ROZBEHNE! (je jedno či drží nôž alebo samopal) a nechá sa zamordovať. Samozrejme, počas prestrelky nie je možné hru zapauzovať A ZÁROVEŇ prideliť nové rozkazy. Koniec koncov, načo? Hráčovi spoločníci budú tak či tak vyvádzať hlúposti a hráč samotný toho zas až tak na starosti nemá: Väčšinou len zvolí cieľ a z času na čas použije predmet (špeciálnu schopnosť)... Heh, tomu sa vraví inšpirácia Falloutom. Čitateľ mi musí odpustiť, ale na tomto mieste si jednoducho nedokážem odpustiť drobné fantazírovanie; úplne prostú predstavu "ČO KEBY" RPG zasadené do modernej doby použilo fascinujúce nápady z hier ako Fallout: Tactics alebo Jagged Alliance? Mať tak možnosť dokonale ovládať svoju postavu, plaziť sa s ňou kde-kade za chrbtami nepriateľov, zakrádať sa do nedobytných pevností... Loziť po strechách... Ach jo. Chcel by som veľa. Také pravidlá ďaleko, ďaleko presahujú hranice RPG... Navyše patria do (tfuj, tfuj) STRATÉGIE! Nakoniec by sme ešte chceli, aby sa v Mirage zamýšľali nad realizmom svojho diela, chráň ich boh aby NA ZABITIE JEDNÉHO NEPRIATEĽA NEBOLO TREBA ZO VZDIALENOSTI NIEKOĽKÝCH METROV VYSTRIEĽAŤ CELÝ ZÁSOBNÍK PUŠKY!
Hrateľnosť:
Hrateľnosť v sebe kumuluje kvality pravidiel, unikátne napísaného príbehu, a ukážkovej atmosféry druhej svetovej. Ó áno, Another War sa hrať DÁ, lenže chce to dávku sebadisciplíny a... jasnovidectva. Jeho naskriptovanie je vážne odfláknuté. Aby ste sa dostali ďalej, odporúčam neúnavne do kolečka komunikovať s KAŽDOU postavou a skúšať všetky kombinácie odpovedí. Z času na čas budú rozprávať záležitosti, o ktorých nebudete mať ani potuchy, ale to si nevšímajte. Keď si pozriete denník, zistíte, že niekto vám dal úlohu, ktorú vám vlastne nedal (aspoň vám o tom nepovedal :-), ale vy ste ju aj tak splnili.
Zvukové efekty:
Po technickej stránke sú zvukové efekty spracované dostatočne. Všetko funguje ako má, nahovorenie postáv je profesionálne. Nie je sa na čo sťažovať, ale ani čo chváliť.
Hudba:
Hudba svojou povahou vystihuje prostredie, v ktorom sa hra odohráva. Samozrejme, nič to nemení na fakte, že som ju na druhý deň hrania radšej vypol.
Inteligencia & obťažnosť:
Neotestovaná dobrodružná časť AJ absurdné RPG pravidlá robia hru prinajmenšom nevyváženou. Chvíľu sa hrá ako po masle, a vzápätí človek kvôli akejsi volovine zakysne: Buď má robiť čosi, čo mu hra zabudla povedať, alebo sa nemôže prestrieľať hordou nepriateľov. Vyjadrovať sa k inteligencii by som snáď ani nemusel. Žiadna nie je. Uvidíte nepriateľa, ten sa za vami (väčšinou) okamžite rozbehne. Resp. POKÚSI sa o to. Kým nenájde vhodnú pozíciu, sťaby totálny ožran sa motá do kruhu, príp. hore-dolu. Potom začne prestrelka. Skoro ako z "dobrého" akčného filmu. Hráčove postavy sú od nepriateľov vzdialené, že by ich dokázali ukameňovať, nieto ešte postrieľať; kto má pištoľ (pušku, samopal), páli. Kto nemá nič (resp. nôž) BEŽÍ K STRELCOVI A SNAŽÍ SA HO UMLÁNIŤ. Strelec pred ním skúsi ustúpiť, a zasa sa všetci začnú motať do kruhu. Je to jednoducho sranda :-) Občas. Väčšinou nie. Vlastne nikdy. Je to peklo.
Záverečný verdikt:
Zlúčenie adventúry s prepracovanými pravidlami RPG je podľa mňa nápad, ktorý určite stojí za to zrealizovať... Ale nie TAKTO. Another War je zlé RPG a HROZNÁ adventúra. Určite v sebe skrýva kopu skvostných myšlienok atď. atď., dá sa na ňom nájsť miliarda dobrých (drobných) vlastností... Lenže chýba mu to najpodstatnejšie. Jeho pravidlá sú prinajmenšom neuspokojivé, má zle napísaný príbeh, chýba mu atmosféra. Na druhej strane, Another War sklame aj fanúšikov Miragu. Nie je zas až TAK zlý, aby sa nedal hrať. Je to "len" ľahký podpriemer.
Hru na recenziu zapožičala a v SR distribuuje Cenega Slovakia.
Autor: Michal Cagarda
