Ropa je dôvod, prečo krajiny zasiahnu do vojny

Do občianskych vojen v krajinách s ropou skôr zasiahnu cudzie štáty. V iných konfliktoch sa zase ľudia spoliehajú na krajinu.

Prečo ľudia bojujú? A prečo nechávajú rozhodnutia na štát? ILUSTRAČNÉ FOTO – SITA/AP

TEXT: Michal Ač

Skutky našich bojovníkov sa stali nesmrteľnými vďaka básnikom, hračky našich detí sa podobajú na zbrane,“ napísala so smútkom v duši Margaret Meadová, americká antropologička, počas 2. svetovej vojny.

Meadová už vtedy nesúhlasila s interpretáciou vojen ako niečoho, čo sa skrýva v ľudskej prirodzenosti. Odmietala názor, že sme ako mravce, ktoré vytvárajú armády a zúrivo sa vrhajú na protivníka, nevediac prečo.

Možno sa bojuje kvôli potrave, surovinám, životnému priestoru? Áno, aj, ale aj tak je vojna ľudský vynález, takisto ako varenie, svadby, písanie románov alebo spaľovanie mŕtvych. Naozaj teda vojny vyplývajú skôr z historických a kultúrnych súvislostí, nie z prirodzenosti človeka?

Čosi o tom vypovedá najnovšia „vojnová“ štúdia, ktorá sa zrodila na troch britských univerzitách: vo Warwicku, Portsmouthe a Essexe.

Konšpirácia alebo realita?

Obľúbená konšpiračná teória tvrdí: keď sa niekde bojuje, hľadaj za tým ropu.

Tím Petrosa Sekerisa z Portsmouthskej univerzity sa rozhodol túto tézu preveriť. Do svojho výskumu zahrnul 69 krajín, kde bola v rokoch 1945 až 1999 občianska vojna. Do dvoch tretín týchto konfliktov zasiahla iná krajina alebo organizácia.

Vedci modelovali rozhodovacie procesy zasahujúcich krajín a analyzovali ekonomické faktory, súvisiace s rozhodnutím zasiahnuť či nie.

Zistili, že rozhodnutie o intervencii padlo najmä na základe potreby ropy, až na ďalších miestach boli historické, geografické alebo etnické súvislosti.

Zo záverov článku, ktorý výskumníci publikovali v Journal of Conflict Resolution, vyplynulo, že keď občianska vojna vypukla tam, kde majú zásoby ropy, zjavne sa tým zvýšila pravdepodobnosť zásahu cudzieho štátu.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Čítanie+


Hlavné správy zo Sme.sk

TECH

Miliardy ľudí čoskoro zažijú nevídanú klímu

Klimatická zmena prebieha nad zemou rýchlejšie ako nad oceánmi. Takmer polovica dnes žijúcich ľudí zažije podnebie aké nepoznáme

DOMOV

Sudca Hrubala: Neviem, či bol Procházka politická objednávka. Vyzerá to tak

Združenie Za otvorenú justíciu sa zrejme zmení na think-tank.

DOMOV

Kaliňák nechal schátrať ubytovňu pre policajtov. Teraz sa jej chce zbaviť

Ministerstvo zaplatilo 175-tisíc za projekt, ktorý skončil v koši.

KULTÚRA

Nie je to dosť dobré. Slovenským filmárom chýba niekto, kto by im to povedal

Režisér György Kristóf oslávil úspech v Cannes v policajnej cele.

Neprehliadnite tiež

Koniec latrín a chemických záchodov, nová toaleta fekálie prefiltruje a spáli

Akademici sľubujú vyššiu hygienu pre ekonomicky zaostalé kúty sveta.

Závislosť na mobiloch narastá, pozeráme do nich šialene veľa

Vybaviť hovor a prečítať správu - to je mobilná história, ktorá bola len skromným začiatkom dnešných dní.

Pri nedostatku spánku začne mozog požierať sám seba

Preťažené bunky sa snažia ochrániť mozog, no zvyšujú riziko demencie.

Originál dokumentu alebo podvrh? Nová technológia spozná hárky papiera

Štruktúra vlákien je pre každý hárok papiera jedinečná. Je ako odtlačok prsta.