Autor bestsellerov Stephen King napísal v memoároch o spisovateľskom remesle, že „všetko potrebné vybavenie už je v nás, keď sme odoslaní na svet.“ V tejto jedinej vete akoby sa koncentroval centrálny problém, ktorý skúmajú kognitívne vedy: S akým vybavením je človek „odoslaný na svet“, ako jeho mozog myslí, aké procesy v ňom pri tom prebiehajú?
„Každý vie, čo je myslenie, až do okamihu, keď sa pokúsi o definíciu,“ napísal filozof Egon Gál v úvodnej kapitole knihy Kognitívne vedy (Kalligram 2002, editori Ján Rybár, Ľubica Beňušková, Vladimír Kvasnička). Myslenie je problém taký zložitý, že pri jeho skúmaní v polovici uplynulého storočia muselo spojiť sily niekoľko vedeckých disciplín - filozofia, psychológia, filológia, umelá inteligencia, antropológia a neurofyziológia.
Kniha, ktorú napísali špičkoví slovenskí a českí vedci (okrem zmienených ešte Jiří Pospíchal, Ján Habdák, Martin Kanovský a Ján Šefránek), prináša v ucelenej a zrozumiteľnej podobe najnovšie poznatky z týchto oblastí. Mnohí z nás si možno až pri jej čítaní s úžasom uvedomia, aký ohromný pokrok urobila v uplynulom storočí nielen kognitívna veda, ale veda ako celok. Vedci sú už napríklad schopní snímať elektrickú a biochemickú aktivitu buniek až po jednotlivé časti mozgu, alebo sledovať, ako génové zmeny vplývajú na neuróny a následne aj na správanie živočíchov. Vedia čítať „mapy mozgu“ a ovplyvňovať psychické procesy v ňom. Súčasne však autori nezastierajú, ako relatívne málo ešte stále o našej mysli vieme. „Niečo chýba a ešte nevieme, čo je to,“ cituje E. Gál amerického odborníka na umelú inteligenciu R. Brooksa. Ako keby bol mozog vybavený akýmsi zvláštnym evolučným mechanizmom, ktorý vzdoruje pohľadu do jeho najvnútornejších zákutí a najmä pochopeniu, čo sa tam vlastne - okrem chemických procesov - odohráva.
Knihu o kognitívnych vedách však môžeme čítať aj inak. Jeden zo zakladateľov slovenskej umelej inteligencie (ktorý je dnes „doma“ na Sliezskej univerzite v Opave), Jozef Kelemen, sa nazdáva, že nás môže učiť lepšie žiť s plodmi našej technickej vynachádzavosti, rozumieť im a vytvárať ich tak, aby bolo spolužitie s nimi čoraz efektívnejšie a príjemnejšie: „Na to sa treba veľa dozvedieť nielen o strojoch, ale aj o nás samých, a pokiaľ možno tak, aby sa odlišnosti medzi strojom a človekom z pohľadu takéhoto výskumu neprehlbovali, ale strácali.“
Biológ Ladislav Kováč, ktorý sám významne prispel k etablovaniu kognitívnej vedy na Slovensku, pri prezentácii knihy v bratislavskom divadle Stoka nešetril slovami chvály. Zdôraznil, že vďaka prepojeniu prírodných a humanitných vied táto kolektívna práca umožňuje predovšetkým lepšie pochopiť miesto človeka v prírode a v spoločnosti.
MICHALAČ
