BRATISLAVA. Je to posledné obdobie v dejinách našej planéty. Nazývame ho antropocén a čoraz viac odborníkov týmto pojmom označuje vek ľudí - okamih v histórii Zeme, keď človek začal aktívne meniť svet okolo seba.
Problémom však je dohodnúť sa, kedy sa antropocén začal. Zvyčajne sa za štart považuje priemyselná revolúcia s jej rozsiahlym znečisťovaním životného prostredia.
Teraz však výskumníci podľa štúdie v PNAS naznačujú, že ľudia začali poškodzovať atmosféru už dávno predtým. V Južnej Amerike sa tak stalo krátko po príchode španielskych kolonizátorov, ktorí na kontinente otvárali rozsiahle bane.
Dáta z ľadu
Keď chcú výskumníci sledovať dávnu atmosféru, zvyčajne siahnu po ľade. V ľade sa zachytáva znečistenie a to sa vrstva po vrstve konzervuje pod povrchom ľadovca. Stačí potom vyvŕtať vzorky a jadrá analyzovať.
Tím Paola Gabrielliho takto skúmal kúsky andského ľadu z výšky viac ako päťtisíc metrov nad morom. Zistil, že stopy zanechali už inkská ťažba a spracovanie striebra a medi, no až po príchode Španielov sa významne zvýšilo znečistenie.
Medzi rokmi 1450 až 1900 stúpli podľa magazínu Science hodnoty olova dvojnásobne, hodnoty antimónu až triapolnásobne.
Nie naraz
To by mohlo znamenať, že antropocén sa nezačal po celej planéte v rovnakom čase, ale na rôznych miestach v rôznych okamihoch. V Južnej Amerike, napríklad, viac ako dve storočia pred priemyselnou revolúciou.
„Táto nová epocha sa v ľudskej histórii objavovala prerušovane v čase i na mieste,“ hovorí pre Smithsonian Gabrielli.
„Inak povedané, naše dáta spochybňujú koncept antropocénu ako synchrónnej svetovej udalosti v globálnych geologických záznamoch.“
