LONDÝN, AIX EN PROVENCE. Neďaleko Pompejí v roku 79 ležalo rímske mesto. Volalo sa Herculaneum a nachádzala sa v ňom istá obrovská vila, ktorá okrem bohatstva ukrývala aj jednu menšiu, no dôležitú miestnosť.
Bola to knižnica, ktorá obsahovala množstvo filozofických diel. Erupcia sopky Vezuv však všetko zničila.
Teraz sa vedci pokúsili dva zachované zvitky z tejto knižnice rozlúštiť. Slová z antického obdobia napokon pomohla odkryť technika.
Podľa štúdie publikovanej v Nature Communications použili vedci na prečítanie rímskych zvitkov silný röntgen.
Atrament zostal navrchu
Papyrus objavili už v roku 1754 a pôvodne patril bohatému rímskemu štátnikovi, ktorý sa volal Calpurnius Piso Caesoninus a bol svokrom Júlia Cézara.
V čase erupcie sopky tieto zvitky poškodil horúci vzduch, ktorý dosiahol až 320 stupňov Celzia. Toto teplo zničilo papyrus až tak, že sa nedal rozvinúť bez toho, aby sa nepoškodil.
Pevne zvinutý papyrus pritom mohol mať až 15 metrov, čítal sa zľava doprava.
- Rímske mesto, ktoré zaniklo pri výbuchu Vezuvu v roku 79 podobne ako Pompeje.
- Sopečné bahno a prach zaniesli mesto vrstvou až do výšky viac ako dvadsať metrov.
