EAST LANSING, BRATISLAVA. Koncom deväťdesiatych rokov začali vedci vysvetľovať zrýchlené rozpínanie vesmíru prítomnosťou tmavej energie.
Doteraz jej odborníci pripisovali výrazné účinky iba na veľkej kozmickej škále, pretože pri kratších vzdialenostiach jej dokázali kontrovať iné sily - ako napríklad gravitácia. Tím z Michiganskej univerzity však prišiel podľa New Scientist s novými poznatkami, ktoré tmavej energií pripisujú aj bezprostrednejšie účinky.
Stephen Hsu a jeho kolegovia chceli zistiť, ako ďaleko od stredu galaxie začína tmavá energia pôsobiť. Rátali preto polomer, pri ktorom sa začne odpudivá sila tmavej energie vyrovnávať gravitácii galaxie.
Pre galaxie ako Mliečna cesta s ich priemerom asi stotisíc svetelných rokov to podľa štúdie na arXiv vyšlo na asi 1,6 milióna svetelných rokov. To však nemusí platiť pri každej galaxii: trpaslíčie galaxie, ktoré sú podstatne menšie, majú menší aj tento kritický okruh vplyvu tmavej energie. Ľahšie sa tak sleduje jej vplyv na okolie kozmických objektov, vďaka čomu sa zase dajú testovať rôzne hypotézy o povahe neznámej sily.
Ak by však platil polomer, aký výskumníci vyrátali na Mliečnu cestu, mohlo by to odpovedať na inú dávnu astronomickú hádanku. Tou je otázka, prečo sa v okolí našej galaxie nachádza menej trpasličích galaxií, než naznačujú naše modely.
Práve odpudivý vplyv tmavej energie by mohol byť riešením problému.
