Prvé okamžiky môžu rozhodnúť. Ako sa správame, keď ide o život? FOTO - SITA/AP
TEXT: Michal Ač
Ohrozuje nás globálna zmena klímy, vyčerpanie zásob fosílnych palív, asteroid, jadrová katastrofa. S tým nedokážeme veľa urobiť.
No keď náš život bezprostredne ohrozí živelná katastrofa, nehoda alebo útok iných ľudí, veľmi záleží na našich reakciách.
„Som psychológ. Učím ľudí, ako nezomrieť v kritických situáciách,“ hovorí John Leach z Portsmouthskej univerzity vo Veľkej Británii.
Predstavuje tú časť novej vlny psychológie, ktorá zareagovala na skutočnosť, že svet je pre jednotlivca čoraz nebezpečnejší.
Trajekt Estonia
Pasažieri výletného trajektu Estonia mali smolu. Obrovskú smolu. Po osemnástich mesiacoch bezpečnej prevádzky na trase Tallinn – Štokholm v Baltskom mori prišiel 27. september 1994. Po šesťhodinovej plavbe sa trajekt dostal na šírom mori do búrky.
Začal sa potápať a po hodine, krátko po polnoci, už bol pod hladinou. Zobral so sebou 852 ľudí vrátane posádky. Až 501 z nich malo švédsku národnosť. Zachránilo sa iba 136 šťastlivcov.
Tragédia prebehla bleskovo, záchranári prišli až pol hodiny po potopení Estonie.
Napriek súhre nepriaznivých okolností expertov prekvapil vysoký počet mŕtvych. Oficiálna správa konštatovala, že mnohí ľudia zahynuli preto, lebo na svoju záchranu neurobili prakticky nič.
Veľa ľudí podľahlo strachu a nedokázalo racionálne myslieť ani konať. Iní doslova skameneli a neboli schopní pohybu. Ďalší spanikárili, ďalší boli apatickí.
Nereagovali na snahu pomôcť im, ani keď pasažieri, ktorí si zachovali chladnú hlavu, použili silu alebo na nich kričali.
