BRATISLAVA. Nech už to dopadne akokoľvek, tá misia je obrovský úspech.
Po viac ako deviatich rokoch letu zaparkovala na obežnej dráhe kométy 67P/Čurjumov-Gerasimenko európska sonda Rosetta, neskôr sa k vesmírnemu telesu priblížila, poslala na jeho povrch pristávací modul Philae a ten po dvoch skokoch nakoniec dosadol – i keď nepodarene – na povrchu exotického telesa.
Na misii sa podieľali i slovenskí kozmickí konštruktéri.
Takto vyzeral zostup Philae ku kométe 67P:
Problémy Philae
Neznamená to však, že všetko išlo dobre. V prípade landera Philae sa objavilo niekoľko problémov, ktoré viedli k neúspešnému prvému pokusu o hladké dosadnutie. Následne zariadenia dvakrát poskočilo až skončilo pravdepodobne na boku v skalnatej oblasti a tieni.
Keď sa mu po 57 hodinách vybila hlavná batéria, prestalo Philae vykonávať vedecké experimenty – niektoré z nich vďaka anomálnej polohe nevyšli – a odmlčal sa.
Vedci z Európskej vesmírnej agentúry (ESA) sa snažili stratený lander na povrchu 67P nájsť, no nepodarilo sa im to. Zvažovali dokonca pomoc od armádnych expertov.
„V skutočnosti vidíme niekoľko rôznych Philae," komentoval to podľa BBC Stephan Ulamec, ktorý na misii pracuje. „To je problém: je veľmi ťažké odlíšiť Philae od povrchových štruktúr."
S Philae sa ani nepodarilo skontaktovať, takže teraz ESA oznámila, že pokusy o kontakt strateného zariadenia zastaví. A počká si, kým sa Philae neozve samo alebo kým nebude mať šťastie a na lander agentúra nenarazí v polovici februára. Vtedy sa Rosetta vyberie bližšie k 67P, na vzdialenosť len šesť kilometrov od povrchu.
Predpokladaná oblasť, kde sa Philae môže nachádzať:
Pomôže Slnko?
Odborníci zároveň predpokladajú, že ako sa bude kométa približovať k Slnku, bude viac slnečného žiarenia dopadať aj do oblasti s Philae. Možno dosť na to, aby malo zariadenie dosatok energie na kontakt s Rosettou a následne i so Zemou.
Medzičasom však vedci analyzujú výsledky, ktoré Philae za desiatky hodín svojej činnosti zozbieralo.
Už teraz napríklad vieme, že povrch kométy je iný, ako výskumníci dosiaľ predpokladali: je skôr prašný ako ľadový a ľad sa nachádza až hlbšie pod vrchnou vrstvou.
Autor: Tomáš Prokopčáka
