Bunky a tkanivá medzi sebou v tele komunikujú rôznymi spôsobmi. Na krátku vzdialenosť (ja to prirovnávam k Bluetooth), nervovými vláknami (káblové spojenie) a na diaľku napríklad hormónmi (wifi).
Existujú aj akési „autistické“ bunky, ktoré vyšlú informáciu, ktorú potom samy prekvapene rozoznajú. A existuje aj komunikácia, ktorá sa podobá na klasickú poštu.
Do akýchsi malých balíkov – membránou oddelených vačkov – zabalia bunky informáciu vo forme malých RNA, ale aj proteínov, možno i DNA a pošlú ich na cestu podobne ako hormóny.
Šírenie rakoviny
Tieto balíky sa volajú exozómy. Hoci nie je celkom jasné, ako si nájdu svoju adresu – cieľové tkanivá a bunky – vieme, že vedia v týchto bunkách ovplyvniť množstvo procesov, a to aj na veľké vzdialenosti.
