SME

Mikróby ovplyvňujú správanie ľudí. Viac, ako tušíme

Ľudské telo nie je tým, čím sa zdá. Obsahuje napríklad desaťnásobne viac bakteriálnych buniek ako obyčajných.

Niektoré pomáhajú, niektoré škodia a iné nás ignorujú. Mikróbov môžeme mať v tele viac ako našich vlastných buniek.Niektoré pomáhajú, niektoré škodia a iné nás ignorujú. Mikróbov môžeme mať v tele viac ako našich vlastných buniek. (Zdroj: ILUSTRAČNÉ – SITA/AP)

Chlorovírusy sú gigantmi v mikroskopickej ríši. Bežne žijú v sladkovodných jazerách v spoločenstve zelených rias. V ľudskom tele ich paradoxne až donedávna nik nenašiel.

Zrejme preto, že sú také obrovské, unikali zaužívaným pátracím scenárom, ušitým na oveľa menšie vírusy. Napokon vedcom ani nenapadlo v našich útrobách hľadať takých exotických obyvateľov.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Z rias na človeka

Objav prišiel vtedy, keď tím virológa Jamesa Van Ettena z americkej Univerzity Nebraska v Lincolne urobil výtery z hrdla ľudí, u ktorých skúmali reakcie na rôzne podnety. Vedci vo výteroch hľadali zaujímavé sekvencie DNA. Prekvapivo našli rozsiahlu DNA chlorovírusu ATCV-1, ktorý má 400 génov.

SkryťVypnúť reklamu

Bol to práve Van Etten, ktorý kedysi dávno stál pri objave týchto „zelených“ vírusov. Že stretne svojho starého známeho po vyše tridsiatich rokoch v laboratóriu pri skúmaní ľudí, bolo preňho poriadnym prekvapením.

Vedci vyšetrili 92 ľudí, štyridsať z nich malo v hrdle ATCV-1. Netrpeli nijakou zjavnou chorobou, líšili sa len rôznymi výsledkami pri testoch. A práve tí, ktorí mali v hrdle votrelca z rias, horšie spracúvali vizuálne podnety a horšie sa orientovali v priestore. Nebol to veľký rozdiel, bol však merateľný.

Aby si vedci tento poznatok overili, nakazili chlorovírusom myši a pustili ich do bludiska spolu so zdravými.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C3M7C na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Podcast Klik

Komentovaný prehľad technologických správ.


a 1 ďalší 1
Asteroid 2024 YR4 zachytený Webbovým teleskopom.

Objekt je doteraz najmenší, aký Webbov teleskop zameral.


TASR 1
Ilustračná snímka.

(Ne)vedecký newsletter Tomáša Prokopčáka.


2
Misia Fram2 je pomenovaná po nórskej prieskumnej lodi.

Kapsula za pomoci padákov dosadla do vôd Tichého oceánu.


TASR
SkryťZatvoriť reklamu