BRATISLAVA. Potrebujú alebo nepotrebujú bábätká spávať? A ak áno, aký presne je ten dôvod? Nový výskum Sheffieldskej univerzity a Ruhr-Universität Bochum na tieto otázky aspoň naznačuje odpoveď.
Výskumníci testovali viac ako dve stovky detí vo veku do jedného roku. Pokusy ukázali, že ak relatívne krátko po nejakom úkone nenasledoval aspoň krátky spánok, deti si nedokázali nové úlohy zapamätať.
Znamenalo by to, že spánok je v skorých fázach života ešte dôležitejší, ako si vedci mysleli - podľa BBC už len preto, že práve bábätká trávia spánkom významnú časť svojho času.
Vôbec sa neučili
Odborníci dávali šesť- až dvanásťmesačným deťom niekoľko úloh. Polovica zo skúmaných detí išla spať do štyroch hodín po takejto „výučbe", druhá polovica neodpočívala alebo spala menej ako pol hodiny.
Nasledujúci deň výskumníci sledovali, či si deti úkony z predchádzajúceho dňa zapamätal a dokázali ich zopakovať.
Podľa štúdie v magazíne Proceedings of the National Academy of Sciences sa lepšie darilo deťom, ktoré spali. Bábätká, ktoré relatívne krátko po učení nespali, nedokázali úkony vôbec zopakovať.
„Tie, ktoré spali po výučbe, sa učili dobre," hovorí pre britské spravodajstvo spoluautorka štúdie Jane Herbertová. „Tie, ktoré nespali, sa neučili vôbec."
Výskum, navyše, naznačuje, že najlepšie si deti zapamätajú tie veci, ktoré sa odohrávali len krátko predtým, ako ich rodičia k spánku uložili. To by mohlo byť podľa BBC dobrou správou napríklad pre čítanie rozprávok pred spaním.
Učenie a zabúdanie
Už minulý rok výskum na myšiach naznačil, že spánok je kľúčovou súčasťou procesu učenia. Pokusy na hlodavcoch podľa štúdie v Science ukázali, že spomienky sa dôsledne ukladajú až počas dobrého spánku. Výskumníci sledovali mozgy pokusných zvierat a videli , že myši si počas spánku vytvárajú oveľa viac nových prepojení ako hlodavce, ktoré nespali.
Iný minuloročný výskum v Science zároveň prezradil aj to, prečo si zvyčajne nič zo svojich prvých troch rokov života nepamätáme.
Dôvodom je práve vznik nových nervových buniek v mozgu a dôsledkom strata niektorých dávnejších informácií. Mozog sa totiž akoby očisťuje od starých spomienok pri vytváraní nových.
