BRATISLAVA. Na šachu je zaujímavé to, že v ňom musí existovať nejaká správna stratégia. Akurát ju nikto nepozná. Dokonca ani ten počítač, ktorý v roku 1997 porazil Garriho Kasparova.
Pre úžasnú komplikovanosť šachu síce nikto nedokáže povedať, či má daná stratégia viesť k patu, alebo k víťazstvu jednej z dvoch farieb, no teória hier známa najmä z ekonómie aspoň matematicky dokázala, že existovať musí. Je to aj preto, lebo šach je hra s dokonalými informáciami.
Inými slovami, obaja hráči vedia, ako je na tom súper a kde sa nachádzali jeho figúrky v akomkoľvek okamihu hry.
Nedokonalé informácie
Texas hold’em je druhom pokru.
Každý hráč dostáva do ruky po dve karty, zvyšných päť sa postupne vykladá na stôl.
Výherné kombinácie platia ako pri klasickom pokri.
Keď sa však obzriete okolo, zistíte, že takéto situácie nie sú v našom živote práve najbežnejšie. Neraz totiž netušíte, proti akému protihráčovi stojíte. Jednoducho nemáte dokonalé informácie.
Vtedy je najlepšie zvážiť všetkých možných súperov - niečo na spôsob ideálneho verejného obstarávania.
Neviete, kto sa do súťaže prihlási, počítate preto so všetkými alternatívami a snažíte sa nastaviť podmienky súťaže tak, aby ste získali čo najlepší tovar za čo najnižšiu cenu.
Zároveň by ste sa mali v priebehu hry pokúsiť odhadnúť, ako najlepšie hrať proti danému protivníkovi. Práve to je princíp, na akom funguje poker.