BRATISLAVA. Posledných pätnásť rokov sa zdá, že planéta sa neotepľuje tempom, akým by sa mala.
Vedci sa zvyčajne domnievali, že za týmto medziobdobím bola slabá slnečná aktivita a zvýšená schopnosť oceánov pohlcovať teplo.
Nový výskum v magazíne Geophysical Research Letters naznačuje, že do úvahy treba vziať aj sopečné erupcie - a nielen tie veľké. Vplyv sérií menších erupcií v 21. storočí bol väčší, ako sa dosiaľ predpokladalo a môžu až za tretinu stavu.
Vulkány ochladzujú atmosféru vďaka síre. Oxid siričitý sa dostáva do atmosféry, kde bráni v prechode slnečnej radiácii a tieto lúče odráža.
Odborníci dlho predpokladali, že takýto vplyv majú len ohromné erupcie. Tento predsudok sa však v posledných rokoch vďaka štúdiám mení.
Nový výskum podľa tlačového vyhlásenia Národného laboratória Lawrence Livermore dodal ďalší kúsok a ukázal, že na stopy po menších erupciách možno naraziť aj v rôznych klimatických dátach.
Vyskytujú sa v atmosférickej teplote, vlhkosti i množstve odrazenej slnečnej radiácie vo vyšších vrstvách atmosféry.
