BRATISLAVA. Bola to najvýznamnejšia vedecká udalosť minulého roka. Po viac ako deviatich rokoch putovania zaparkovala kozmické sonda Rosetta na obežnej dráhe okolo kométy 67P/Čurjumov-Gerasimenko a o pár mesiacov neskôr vyslala k jej povrchu pristávací modul Philae.
Vtedy sa však začala vesmírna misia komplikovať. Viacero problémov napokon spôsobilo, že Philae sa nezachytilo na prvý pokus na povrchu kozmického objektu a modul si dvakrát poskočil.
Nakoniec skončil na tienistom mieste s nedostatkom slnečného svitu, takže sonda nemala dosť energie na nabitie batérií. Jej vedecká misia sa musela – aspoň dočasne - uskromniť na niekoľko desiatok hodín.
Medzičasom však vedci a inžinieri pátrali, kde na kométe Philae vlastne skončilo. Teraz Európska vesmírna agentúra (ESA) podľa BBC priznala, že ani najnovšie zábery kométy nedokázali odhaliť polohu modulu.
Vedci si tak zrejme budú musieť počkať, kým sa Philae samo neozve – v prípade, že časom vďaka približujúcemu sa Slnku nazbiera dosť energie na kontakt s materským zariadením.
Rosetta sa v súčasnosti presunula na obežnú dráhu ďalej od kométy. Nachádza sa asi tridsať kilometrov od 67P.
Aj napriek týmto problémom však obe zariadenia priniesli dostatok nových informácií, ktorých analýza môže trvať mesiace aj roky.
Vesmírna misia však už zistila, že voda na kométe nesúhlasí s tou, ktorá sa nachádza v našich oceánoch. Na kométe sa nachádzajú organické molekuly. A povrch kométy tvorí asi dvadsaťcentimetrová vrstvička prachu, pod ktorou leží hrubá a tvrdá vrstva tvorená pravdepodobne ľadom.
