BRATISLAVA. Veľkú červenú škvrnu Jupitera ľudia po prvýkrát videli pred niekoľkými storočiami. Keď ju v roku 1665 opísal Gian Domenico Cassini, ešte netušil, že v skutočnosti pozoruje obrovské cyklónové mračno, do ktorého by sa bez problémov zmestila celá Zem.
Búrka vytrvala ďalšie storočia a vedcov zamestnáva dodnes. Jedna z doteraz nezodpovedaných otázok bola, prečo je mračno vlastne červené.
Nový výskum NASA prezentovaný na výročnom stretnutí Americkej astronomickej spoločnosti naznačuje, že škvrna je červená len v hornej vrstve, ktorá zmenila farbu vďaka slnečnému žiareniu. Väčšinu z nej však tvoria biele alebo šedé plyny.
"Náš model naznačuje, že väčšina Veľkej červenej škvrny má v skutočnosti pomerne mdlú farbu, ktorá sa skrýva pod vrstvou červenkastého materiálu," citoval web Sci-news Kevina Bainesa z NASA.
Baines spolu s kolegami v laboratóriu vystavil amoniak a acetylén, ktoré sa nachádzajú v atmosfére planéty, ultrafialovému žiareniu.
Výsledkom bol červenkastý materiál, ktorý mal podobné vlastnosti ako povrchová vrstva Veľkej červenej škvrny zaznamenaná sondou Cassini.
Prečo potom nie je červenkastou vrstvou pokrytá celá vrchná časť atmosféry planéty? Vedci predpokladajú, že červenanie nastáva výraznejšie pri mrakoch vo veľkých výškach.
Extrémne búrkové vetry vo Veľkej červenej škvrne vynášajú amoniak vyššie ako kdekoľvek inde na planéte a umožňujú tak rozbehnúť chemickú reakciu, ktorá dala škvrne jej meno.
