BRATISLAVA. Ako vyzerá život, ktorý dokáže prospievať na mieste bez kyslíka, svetla a takmer úplne bez vody či živín?
Je drobný a pomalý. Skupina vedcov z programu venujúcemu sa prieskumu oceánov IODP našla prosperujúce kolónie jednobunkových organizmov v doteraz najhlbšom podmorskom vrte.
Vedci sa neďaleko japonského pobrežia prevŕtali do hĺbky 2,4 kilometra pod morským dnom. Na okraji podmorského ložiska uhlia v celkovej hĺbke presahujúcej 3,4 kilometra pod hladinou mora našli drobné mikróby s mimoriadne ležérnym životným štýlom.
Našli si cestu
Mikroorganizmy prežili bez kyslíka aj svetla najmä vďaka mimoriadne pomalému metabolizmu. Žili v prostredí s obrovským tlakom, takmer bez vody a bez tradičných zdrojov potravy. Sú preto veľmi opatrné pri akomkoľvek výdaji energie.
„Hľadáme život a stále ho nachádzame. Stále nás prekvapuje, čoho je schopný,“ komentovala zistenia Elizabeth Trembath-Reichertová z Caltechu, ktorá sa na výskume podieľala. Výsledky podľa BBC predstavili na stretnutí Americkej geofyzikálnej únie.
Tím sa pokúsil zistiť, z čoho presne organizmy v hĺbke žijú. Mikróbom preto ponúkali rôzne uhľovodíkové zlúčeniny.
Nakoniec sa ukázalo, že mikróby dokážu stráviť metylové zlúčeniny, ktoré sa v ich okolí prirodzene vyskytujú. Ďalšou úlohou tímu z IODP bude zistiť, či v prostredí žijú viaceré druhy mikróbov.
Komplikovaný príbeh
Rovnako dôležitou otázkou je, ako sa život do tejto hĺbky dostal. Dve prevládajúce hypotézy ponúkajú porovnateľne mimoriadne vysvetlenia.
Mikróby môžu byť potomkami organizmov žijúcich v dávnej močarine, ktorú pochovali vrstvy inej pôdy a za milióny rokov sa premenila na uhlie. Znamenalo by to, že život, ktorý mal v minulosti prístup k slnku aj kyslíku, sa dokázal prispôsobiť novému extrémnemu prostrediu. Druhou možnosťou je, že sa organizmy nejakým spôsobom do extrémnej hĺbky prepracovali z povrchu.
Experimenty za posledné roky odhaľujú, že život je mimoriadne odolný. Pokus z roku 2007 zverejnený v časopise Current Biology napríklad ukázal, že milimeter veľké pomalky sú schopné niekoľko dní prežiť v otvorenom vesmíre a odolať extrémne nízkym aj vysokým teplotám.
Vedci z Zürišskej univerzity zas v tomto roku ukázali, že DNA prežije aj zostup do atmosféry Zeme a je schopná naďalej odovzdať genetickú informáciu.
Výskum života v extrémnych podmienkach môže okrem nového pohľadu na pozemskú ekológiu pomôcť aj pri hľadaní života vo vzdialených svetoch. Ak je život odolnejší, ako sme si doteraz mysleli, mohol by sa nachádzať aj na miestach, kde ho doteraz nehľadali.
