BRATISLAVA. Základné princípy evolúcie sú vedecky opísané už viac ako stopäťdesiat rokov. Vedci však podrobnosti vývoja organizmov skúmajú dodnes.
Okrem iného aj tak, že pozorujú vývin a dospievanie jednotlivých organizmov, aby pochopili, ako sa konkrétne časti tela menia. Práve v tomto odbore, nazývanom evolučná vývinová biológia, zaznamenal veľký úspech vedec zo Slovenska.
Biológ David Jandzík, ktorý pôsobil aj na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského, spolu s Aaronom Garnettom a pod vedením Daniela Medeirosa opísali spôsob, akým evolúcia začala vytvárať hlavu a lebku moderných stavovcov.
Ich výskum publikoval Nature, najprestížnejší vedecký časopis na svete.
Nový pôvod lebky
„Naše výsledky naznačujú, že pôvod kostry hlavy stavovcov nezávisel od evolúcie nového kostrového tkaniva, ako sa predpokladalo doteraz, ale od rozšírenia tohto tkaniva naprieč hlavou,“ opisujú autori hlavné zistenie štúdie.
„Ukázali sme, že vlajkový definičný znak stavovcov, lebka z velkej časti embryonálne vznikajúca z bunkovej chrupky s kolagénom, nie je v skutočnosti ich vynálezom, ale zdedili ho od dávneho predka všetkých chordátov,“ povedal pre SME Jandzík.
Spolu s kolegami z University of Colorado Boulder tiež našiel ďalšiu podporu pre hypotézu o tom, že zásadný prínos pre vývoj stavovcov mala evolúcia génovej cis-regulácie, čiže zmeny v častiach DNA, ktorá reguluje aktivitu okolitých génov.
Vznik jednoznačne definovanej hlavy s mozgom priniesol dávnym stavovcom zásadnú výhodu. Okrem iného mohla evolúcia otvoriť dvere rozvoju inteligencie a oveľa dokonalejších zmyslových orgánov.
Súčasná hypotéza tvrdí, že pri vývoji hlavy raných stavovcov hrala zásadnú úlohu takzvaná neurálna lišta, ktorá prechodne vzniká pri vývine embrya. Štúdia v Nature ukázala, že kostrovité tkanivo vznik lišty predchádzalo.
„U bezstavovcov chrupkové tkanivo, rovnako ako neurálnu lištu, z ktorej pochádzajú chrupkové bunky, doteraz nikto nezistil,“ komentoval výskum Vladimír Kováč z Prírodovedeckej fakulty UK, ktorý sa na výskume nepodieľal.
Nature otvára dvere
Byť hlavným autorom štúdie publikovanej v časopise Nature je vo vedeckej komunite znakom prestíže a výrazným zlepšením profesionálneho životopisu. Články v najprestížnejších časopisoch pomáhajú získavať výskumné granty, ale lákajú aj nových spolupracovníkov.
Podľa Jandzíka je okrem lepšieho finančného zázemia jednou z hlavných výhod práce v USA efektívne využívanie postdoktorandských študentov, ktorí sú vo výskume hlavnou silou pri získavaní vedeckých dát.
Podotkol tiež, že americké prostredie ponúka pre vedeckých pracovníkov výrazne vyššiu efektivitu riadenia aj menej byrokracie.
Aj keď práca vznikla na americkej univerzite, Jandzík je pod štúdiou podpísaný aj ako pracovník svojej materskej školy - Univerzity Komenského. Momentálne je na dlhodobom neplatenom voľne.
