BRATISLAVA. Bola to vlastne náhoda. V roku 2007 pracovala Josephine Joordensová na svojom indonézskom projekte. Skúmala, ako sa asi človek vzpriamený živil a akú úlohu v jeho stravovaní hrali morské či sladkovodné zdroje. Vtedy prišiel archeologičke z Leidenskej univerzity na pomoc mladý doktorand Stephen Munro. Jeho úlohou bolo rôzne lastúry nasnímať a fotografie vytriediť.
Vtedy si na jednej zo snímok všimol drobné štruktúry, voľným okom prakticky neviditeľné. Sedemročný výskum napokon ukázal, že to neboli nejaké náhodné škrabance, ale vedomá činnosť dávnych praľudí. Podľa štúdie v magazíne Nature dokonca najstaršia podobná činnosť našich dávnych príbuzných, ryhy majú totiž najmenej 430-tisíc rokov.
Dávny pračlovek
Objavil sa zhruba pred dvomi miliónmi rokov, zmizol niekedy pred 140-tisíc rokmi.
Mohol byť priamym predkom dnešných ľudí.
Živil sa lovom a zberom.
Najstaršie známe jaskynné maľby nachádzajúce sa na rôznych miestach po svete majú najmenej 40-tisíc rokov. Podľa Nature jestvujú aj primitívne okrové nákresy či rytiny, ktoré môžu mať až stotisíc rokov a niektoré z nich mohli vytvoriť neandertálci.
Zväčša sa však predpokladá, že ich tvorcami sú buď moderní ľudia, alebo aspoň naši čiastočne priami predkovia. No nepredpokladalo sa, že takéto schopnosti už môže mať článok z rodiny Homo, ktorý sa objavil niekedy pred dvoma miliónmi rokov a zmizol asi pred 140-tisíc rokmi.
