BRATISLAVA. Mohol by to byť strhujúci pohľad. Zo štartovacej rampy by stúpalo množstvo nákladných rakiet, zariadení, ktorých cieľ by ležal asi v dvadsaťkilometrovej výške.
Keby konečne dorazili na toto miesto, vypustili by svoj náklad - drobnučké kúsky zlúčenín síry. Správali by sa asi ako sopečný prach a rovnako by napodobňovali to, čo po výbuchoch vulkánov nasleduje: ochladenie Zeme.

Aj takto by mohla vyzerať jedna z techník, ktoré dnes nazývame geoinžinierstvom. Iné by mohli pomáhať planktónu viazať atmosférický oxid uhličitý, ďalšie by pomáhali oblakom lepšie odrážať slnečné lúče do kozmu či, naopak, prepúšťať pozemské teplo do vesmíru.