BRATISLAVA. Musel život na Zemi vzniknúť alebo mohol pricestovať na meteoritoch, ktoré našu planétu bombardovali miliardy rokov? Aspoň čiastočnú odpoveď na desaťročia skúmanú otázku priniesol výskum švajčiarskych a nemeckých vedcov.
Tím z Zürišskej univerzity pokusom dokázal, že nechránené molekuly DNA dokážu prežiť vesmírne prostredie a následný zostup cez pozemskú atmosféru.
Vedci na povrch vesmírnej lode naniesli molekuly DNA. Raketa potom modul vyniesla do vesmíru a krátko potom ho vrátila na Zem. DNA tak nakrátko vystavili nechránenému vesmírnemu prostrediu, ale aj extrémnemu tlaku a teplote pri vstupe do atmosféry. Vzorky nielen prežili celú cestu, ale boli schopné naďalej odovzdávať genetickú informáciu.
Mohol priletieť
Hypotéza, ktorá tvrdí, že jednoduchý život sa môže vo vesmíre šíriť napríklad na kométach alebo asteroidoch.
Vedecké práce sa objavovali od devätnásteho storočia. Jasne sformulovanú hypotéza panspermie vytvoril Švéd Svante Arrhenius na začiatku 20. storočia.
„DNA z povrchu vesmírnej lode má potenciál kontaminovať iné vesmírne telesá. Je preto ťažko povedať, či sa na vzdialenej planéte život nachádzal, alebo či sa tam dostal spolu s vesmírnou loďou,“ citoval časopis Scientific American vedúceho výskumu Olivera Ullricha z Zürišskej univerzity.
Zistenie, že základné stavebné bloky života sú prekvapivo stabilné aj v extrémnom prostredí, môže zmeniť nielen spôsob, akým sa rozmýšľa o pôvode života na Zemi, ale aj praktické vyhodnocovanie údajov z budúcich vesmírnych letov.
„Výskum jasne ukazuje, že pozemská DNA môže pomerne ľahko kontaminovať miesto pristátia,“ povedal Ullrich pre web ScienceDaily. Sprísniť by sa malo aj testovanie strojov, ktoré sa vracajú z vesmíru na Zem. Už dnes sa zariadenia čistia aj testujú. Podľa Ullricha by sa dekontaminácia v budúcnosti mala overovať aj prostredníctvom testov na prítomnosť DNA.
Vo vesmíre prežijú
Skoršie experimenty ukázali, že niektoré druhy baktérií dokážu vo vesmíre prežiť aj viac ako rok, napriek nízkym teplotám a silnej radiácii. Doteraz sa nepodarilo dokázať, že sú schopné prežiť aj vstup do pozemskej atmosféry. Ani nový pokus nepodáva jednoznačný dôkaz o tom, že na Zem mohol pricestovať život. Vedci prepravili len funkčnú DNA, nie samotné živé organizmy.
Kapsula zároveň do atmosféry vstupovala pomerne nízkou rýchlosťou a pod riadeným uhlom. Väčšina meteoritov by pri vstupe mala vyššiu energiu a molekuly by vystavila ešte extrémnejším podmienkam.
DNA jednoduchých organizmov však mohli chrániť povrchové vrstvy meteoritu. Po jeho dopade na povrch a roztrieštení sa zase mohli dostať do otvoreného prostredia.
Sme mimozemšťania?
Nové výsledky sú významným prínosom pre hypotézu panspermie, ktorá hovorí, že primitívny život sa môže prirodzene šíriť vesmírom na asteroidoch či kométach alebo ako súčasť vesmírneho prachu.
Keď nájde vhodné podmienky, usadí sa a evolučne sa prispôsobí novému prostrediu. Ak by bola hypotéza pravdivá, mohli mikroskopickí predkovia ľudí na Zem pricestovať ako prví mimozemšťania. Znamenala by tiež, že môžeme mať vo vesmíre vzdialených príbuzných.
Argumenty v prospech hypotézy ponúka aj minuloročná štúdia Alexeia Sharova a Richarda Gordona. Dvojica biológov spočítala, že genetická zložitosť života na Zemi sa zdvojnásobuje približne každých 376 miliónov rokov.
Ak by bol tento nárast trvalou konštantou evolúcie, najprimitívnejší predkovia pozemského života by vznikli približne pred desiatimi miliardami rokov. Teda miliardy rokov pred vznikom samotnej Zeme. Autori však upozorňujú, že nemáme ako overiť, či sa tempo, akým sa komplexita života zvyšuje, v priebehu miliárd rokov výrazne nemení.
