Prečo sa ľuďom kazia zuby? Päť vedeckých odpovedí na detské prečo

Prečo nezahynú ryby po úderu blesku a prečo si umývame zuby? Prečítajte si pokračovanie našej prílohy Prečo.

Zuby sú pozadu, predbehli sme evolúciu. Foto - FOTOLIA, AP

Prečo si musíme umývať zuby?

Evolúcia je niekedy pomalá a naše zuby sú prichystané na kratší život v produktívnom veku s menším množstvom cukrov.

Odpoveď na otázku, ktorú pravidelne počúva takmer každý rodič, je taká jednoduchá, ako je neuspokojujúca. Zuby si umývame jednoducho preto, aby sa nepokazili. V skutočnosti však otázka ukrýva hlbší problém, ktorý má aj komplikovanejšiu odpoveď.

Správne otázka znie asi takto: Prečo nám príroda nadelila zuby, ktoré sa tak často kazia? A prečo sa kazia nám, keď naši blízki príbuzní ako šimpanzy a gorily prežijú celý život bez čistenia zubov?

Evolúcia nie je dokonalá a, najmä, pracuje veľmi pomaly. Vždy, keď život narazí na zmenu či na problém, začne sa prispôsobovať. Úpravy sa však odohrávajú v priebehu státisícov rokov.

Kazivé zuby sú priamou ukážkou toho, čo sa stane, keď vývoj ľudskej spoločnosti predbehne vývoj ľudského tela. Fakt, že ľudia začali za posledných približne štyristo generácií (z pohľadu evolúcie zanedbateľný okamih) žiť v organizovanej a poľnohospodárskej spoločnosti, priniesol pre naše zuby dve zásadne zmeny, ktoré evolúcia ešte nemala čas dobehnúť. Žijeme dlhšie a naša strava je plná cukrov.

Zuby sme prežili

Výdobytky civilizácie – moderná medicína a priemyselná revolúcia za posledné dve storočia predĺžili priemerný ľudský život o desiatky rokov.

Podľa údajov nadácie Gapminder na začiatku 19. storočia nemala ani jedna krajina na svete predpokladanú dĺžku života presahujúcu štyridsať rokov. Dnes je predpokladaná dĺžka života na Slovensku okolo 75 rokov. V Holandsku či v Japonsku už prekročila hranicu 80 rokov. Štatistika nevylučuje, že by sa ľudia dožívali vysokého veku aj v minulosti. No bola vyššia pravdepodobnosť, že počas svojho života zahynú.

Zuby sú preto evolučne vymyslené tak, aby s človekom prirodzene vydržali najmä v produktívnom veku. S každým prežitým desaťročím sa zvyšuje pravdepodobnosť, že sa pokazia. Ak ľudia chcú, aby s nimi vydržali dlhšie, musia sa o ne starať.

Kazy majú, samozrejme, aj zvieratá žujúce v divokej prírode. Moderní ľudia však majú vďaka dobrej šanci dožiť sa vysokého veku väčšiu pravdepodobnosť, že sa im bez pridanej starostlivosti zuby stihnú pokaziť.

Veľmi podobný prípad vidíme aj pri zvieratách. Kým šimpanz sa v divočine dožíva v priemere 40 rokov, v zajatí môže žiť do šesťdesiatky. Šimpanzom v zajatí sa zuby kazia a ošetrovatelia im ich preto musia čistiť.

Cukor je všade

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C3JQJ na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C3JQJ na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Hlavné správy zo Sme.sk

Skupina Penta je minoritným vlastníkom vydavateľa denníka SME. Na snímke spolumajiteľ Penty Jaroslav Haščák.
Ilustračné foto.

V Dobšinej sa boja jedni druhých. Vražda ich naučila

Mladý Róm dobil miestneho futbalistu. V nedeľu prišli do Dobšinej priaznivci ĽSNS.

Vražda mladého futbalistu Štefana vyvolala v Dobšinej nevyslovené napätie medzi Rómami a Nerómami.
Autorská strana Sama Marca

Kočner je nová Gorila, ktorá pozýva na námestia (píše Samo Marec)

Nejde o Fica ani Šefčoviča. Pravdepodobne sa toho dozvieme ešte omnoho viac.

Maroš Šefčovič

Neprehliadnite tiež

Podcast Klik

YouTube opäť zlyhal, umelá inteligencia boj prehrala

Komentovaný prehľad technologických správ.

Podcast Klik denníka SME.
Medve´d malajský v Zoo.
Výstavba projektu ITER (Medzinárodný termonukleárny experimentálny reaktor) v decembri 2017.
Ilustračné foto.
na projekte S-case pracuje aj Martin Pekarčík z Lekárskej fakulty UK. Na snímke počas slávnostného oceňovania výnimočných študentov a pedagógov v aule Univerzity J. A. Komenského v Bratislave.