BRATISLAVA. Inteligentný život vo vesmíre môže byť vzácnejší, ako sme si doteraz mysleli. Vyspelý život, ktorý je postavený na podobných princípoch ako ten pozemský, je podľa nového výskumu dvojice astrofyzikov možný iba v jednej z desiatich doteraz pozorovaných galaxií.
Zvyšok vesmíru je podľa štúdie, ktorú zverejnil odborný vedecký časopis Physical Review Letters neobývateľný pre život komplikovanejší ako sú baktérie.
Astrofyzici Tsvi Piran z univerzity v Jeruzaleme a Raul Jimenez z Barcelonskej univerzity vypočítali, že väčšinu zo sto miliárd v súčasnosti viditeľných galaxií pravidelne zaplavujú dlhé záblesky gama radiácie. Tie by podľa skúseností z našej planéty v konečnom dôsledku vyhubili vyššie životné formy.
Mohli zabíjať na Zemi
Komplexný život sa dokáže vyvinúť len v jednej desatine doteraz pozorovaných galaxií.
Evolúciu vo väčšine vesmíru pravidelne reštartujú silné záblesky gama žiarenia.
Zo Zeme môžeme prakticky denne pozorovať vzdialené záblesky žiarenia gama. Krátke záblesky vznikajú, keď sa k sebe priblížia neutrónové hviezdy alebo čierne diery. Pre život sú oveľa nebezpečnejšie dlhé záblesky gama radiácie.
Tie nastávajú na konci života obrovských hviezd a môžu trvať aj niekoľko sekúnd. Ak sa podobný záblesk odohrá v blízkosti planéty podobnej Zemi, spustí chemickú reakciu, ktorá v konečnom dôsledku zničí ozónovú vrstvu a vystaví život na planéte nebezpečnej radiácii jej vlastného slnka.
Podobný záblesk možno spôsobil veľké vymieranie druhov na Zemi pred 450 miliónmi rokov, pri ktorom podľa odhadov zahynulo približne 80 percent živočíšnych druhov.
Pravidelná katastrofa
„Ak zvážime vesmír ako celok, najbezpečnejšie prostredie na život (podobný tomu pozemskému) sa bude nachádzať na okrajoch veľkých galaxií a život môže existovať len približne v desiatich percentách galaxií,“ napísali vedci v štúdii.
Planéty vo vzdialenosti 6500 svetelných rokov od centra Mliečnej cesty majú vďaka veľkej hustote okolitých hviezd 95 percentnú šancu, že za poslednú miliardu rokov dostali dávku gama žiarenia smrteľnú pre život.
Podľa toho, čo vieme o vývoji života na Zemi, by podobný záblesk reštartoval evolúciu späť na úroveň mikróbov. Znamená to tiež, že život nemohol vzniknúť prvé miliardy rokov od veľkého tresku, keď boli gama záblesky častejšie ako dnes.
„Môj celkový dojem je, že ich výpočet môže sedieť,“ komentoval štúdiu pre časopis Science fyzik Brian Thomas z univerzity v Topeke.
Výskum môže mať aj praktický dosah na hľadanie inteligentného života. Rádioteleskopy programu SETI podľa Science doteraz hľadali mimozemské civilizácie najmä pri hviezdach bližšie pri strede našej galaxie, kde však nemusel mať šancu sa vyvinúť.
Je možné, že sa po vyhodnotení výskumu astronómovia zamerajú skôr na okrajové časti našej galaxie.
