BRATISLAVA. Skúste sa vžiť do každodennej dilemy lekárov. Predpíšete pacientovi s chorým srdcom diétu, ktorá obmedzuje cukor a mastné jedlá a doplníte ju liekom na znižovanie cholesterolu.
Po pol roku sa vráti, tvrdí, že sa mastných koláčov vzdal, ale testy ukazujú, že hladina cholesterolu ostala rovnaká. Zlyhal liek, alebo pacient potajomky jedol ako dosiaľ a teraz sa to hanbí priznať?
Dnes by bolo získanie jednoznačnej odpovede dosť prácne. V budúcnosti by mohli dať odpoveď človekom vytvorené baktérie, ktoré počas liečby žili v zažívacom trakte pacienta. Vedci z MIT vytvorili špeciálny druh bunky, ktorý je schopný priamo do svojej DNA ukladať informácie o okolí.
Celá populácia baktérií tak funguje ako „genomický magnetofón“, ktorý by jedného dňa mohol zaznamenávať napríklad prítomnosť cukrov v tele pacienta, kvalitu vody v studni či kyslosť oceánov.
Analógový záznam
Vedci z MIT upravili baktérie tak, aby dokázali do vlastného genetického kódu vložiť nový kus DNA.
Kusy DNA sa vytvoria len za stanovených podmienok. Bunka tak sama do seba ukladá informácie a prenáša ich na potomkov.
Na rozdiel od predchádzajúcich pokusov s ukladaním informácií priamo do buniek dokážu tieto baktérie zaznamenať nielen fakt, či sa stretli s určitou látkou, ale aj intenzitu kontaktu.
Informáciu možno z buniek ľahko odčítať a už pri prvých pokusoch sa ju podarilo aj opakovane prepísať novým údajom.
