BRATISLAVA. Modul Philae, ktorý minulý týždeň úspešne pristál na kométe 67P/Čurjumov-Gerasimenko, minul všetku energiu a v sobotu sa uložil na spánok.
Zariadenie, ktoré ku kométe dopravila sonda Rosetta, dosadlo po komplikovanom pristátí na zatienené miesto. Jeho solárne panely sa preto nabíjajú veľmi pomaly. Ešte pred prepnutím systémov do pohotovostného režimu však poslalo zariadenie späť na Zem všetky zozbierané údaje.
Podľa vyjadrení tímu Európskej vesmírnej agentúry sa modulu Philae aj napriek ťažkým podmienkam podarilo dokončiť prakticky celý naplánovaný výskum.
Majú všetky údaje
„Aj napriek neplánovanej sérii troch pristátí fungovali všetky naše zariadenia. Teraz sa musíme pozrieť, čo sme vlastne dostali,“ napísal na blog Stephan Ulamec, ktorý šéfuje operátorom pristávacieho modulu.
Philae prostredníctvom sondy Rosetta, ktorá ostáva na obežnej dráhe kométy, poslal domov dosť údajov na roky ďalšieho výskumu. Na rozdiel od fotografií, ktoré zverejnili takmer okamžite, vyjdú prvé vedecké štúdie najskôr o niekoľko mesiacov.
Je možné, že modul postupom času nazbiera dosť energie na ďalší rádiový prenos. Riadiaci tím nepredpokladá, že by správu od Philae dostal v najbližších dňoch.
Otočil sa k Slnku
Ešte pred úplným vyčerpaním batérií otočil modul svoje telo tak, aby na jeho panely dopadalo čo najviac svetla. Môže tak dostať viac energie, ako sa doteraz predpokladalo. Manéver bol však rizikový, keďže pri pristátí zlyhalo viacero zaisťovacích systémov a Philae nebol k povrchu prichytený pevne. Akýkoľvek pohyb preto ohrozoval ďalší zber údajov.
Pre nedostatok svetla a slabé uchytenie sa muselo zmeniť poradie pozorovaní. Niektoré prístroje dostali menej času, iné presunuli až na koniec obmedzeného rozvrhu. Nakoniec sa však podaril aj experiment, pri ktorom sonda vyvŕtala do kométy dieru a analyzovala zloženie podpovrchového materiálu.
„Misia nám ukázala, ako v podstate bez problémov pristáť na malom kozmickom telese, čo je dôležité najmä z hľadiska misií k asteroidom, ktoré môžu byť veľkým nebezpečenstvom pre Zem, ale aj zásadným zdrojom surovín,“ povedal fyzik z Univerzity Komenského Jozef Masarik, ktorý spolupracoval s NASA na niekoľkých vesmírnych misiách.
Sonda tiež poslala domov údaje o zložení kométy, ktoré môžu pomôcť odpovedať na otázku, či mohol život na Zem pricestovať z vesmíru.
Misia Rosetty sa nekončí ani po tom, ako jej menší modul zaspal. Sonda bude v nasledujúcich mesiacoch podrobne mapovať kométu a sledovať zmeny jej správania spolu s tým, ako sa približuje k Slnku.
Bude tiež pravidelne počúvať, či sa Philae náhodou opäť neprebudil.
