BRATISLAVA. Môže to byť koniec. Včera ešte nebolo jasné, či sa v noci podarí nadviazať kontakt s pristávacím modulom Philae, ktorý v stredu ako vôbec prvé ľudské teleso pristálo na povrchu kométy.
No ak sa hlavná batéria vybila, misia - alebo aspoň jej významná časť - skončila. Modul, ktorý si na stámilióny kilometrov vzdialenom telese 67P/Čurjumov-Gerasimenko dvakrát poskočil a skončil kdesi na skalách a v tieni, totiž nebude mať dostatok energie na ďalšie experimenty.
Napriek tomu už vedci hovoria o ohromnom úspechu. Nielenže po viac ako desiatich rokoch sa ľudský prístroj konečne dotkol kozmickej správy vo fľaši, telesa zrodeného ešte na počiatku slnečného systému.
No počas svojich takmer sedemdesiatich hodín výdrže zabezpečila batéria Philae energiu na množstvo vedeckých experimentov, z ktorých výsledku bude odborníci ešte roky spracúvať.
Back to work! I’m now drilling into the surface of #67P… I’ll give you updates as soon as I can! #CometLanding
— Philae Lander (@Philae2014) November 14, 2014Ešte raz skočiť?
„Z pohľadu vedy sme dosiahli už osemdesiat či deväťdesiat percent toho, v čo sme dúfali," vysvetľuje počas včerajšieho tlačového brífingu Stephan Ulamec, ktorý vedie misiu pristávacieho modulu.
A dodáva, že vedci sa napokon rozhodli použiť aj vrták a získať nejaké vzorky na analýzu. Pritom pri tejto riskantnej operácii hrozilo riziko, že by sa Philae mohol pohnúť a možno dokonca zmeniť svoje miesto.
To by, v princípe, mohlo byť dobrou správou. Lander totiž napokon dosadol do tieňa, na skaly či okraj krátera, možno dokonca do nejakej priehlbiny. Leží v tieni, možno čiastočne na boku, a práve nedostatok slnečného svitu spôsobuje jeho najvážnejšie problémy.
Kde nie je svetlo, tam nemôžu správne fungovať solárne panely zariadenia, ktoré zase nedokážu nabiť druhú batériu. Ani tak, aby sa po vyčerpaní tej hlavnej mohla sonda prebudiť.
Aj preto začali vedci a inžinieri včera hovoriť o radikálnom kroku: pokuse znovu dostať Philae do vesmíru a zmeniť jeho miesto. Nebolo však jasné, či sa k tomuto kroku napokon odhodlajú.
„Blížime sa ku koncu, takže sme ochotní ísť do čoraz väčšieho a väčšieho rizika," priznal pre magazín Nature Paolo Ferri, ktorý v riadiacom stredisku vedie operácie Európskej vesmírnej agentúry.
Čoraz aktívnejšia
Odborníci pripomínajú, že každé z desiatich vedeckých zariadení na palube Philae dostalo za tieto ani nie tri dni možnosť získať nejaké údaje. Otázne však je, či sa v noci z piatka na sobotu podarí s modulom spojiť a dokáže všetky dáta odoslať.
Ak áno, potrvá mesiace až roky, kým vedci dáta zanalyzujú a predstavia prvé výsledky. S výnimkou prvých čiernobielych fotografií, ktoré už verejnosti ukázali.
Ak sa však Philae odmlčí a nepodarí sa ho v najbližších dňoch prebudiť, svoju ďalšiu príležitosť môže dostať neskôr. Ako sa bude kométa približovať k Slnku, bude na ňu dopadať čoraz viac slnečného svetla.
To dodá nielen viac energie solárnym panelom Philae, ale teleso sa začne aj zohrievať a ľad kométy sa postupne vyparovať. Vedci tak hovoria o budúcoročnom auguste, počas ktorého bude kométa „aktívna ako peklo".
