BRATISLAVA. „Sledoval som to s veľkým vzrušením a dojatím,“ priznáva Ján Baláž z Ústavu experimentálnej fyziky SAV.
Hovorí o vyvrcholení možno najambicióznejšej tohtoročnej vesmírnej misie: po desiatich rokoch putovania, miliardách kilometrov letu, kdesi medzi Marsom a Jupiterom kozmická sonda Rosetta vypustila k svojmu cieľu, kométe 67P/Čurjumov-Gerasimenko svoj menší, asi ako práčka veľký pristávací modul Philae.
„Zvlášť som mal obavy, či sa spoľahlivo oddelia lander a orbiter a o spoľahlivú komunikáciu medzi nimi. Keďže práve týchto operácií sa týka moja práca,“ dodáva slovenský konštruktér.
Prvé správy v stredu krátko po sedemnástej hodine boli vynikajúce. Philae ohlasuje dotyk s kométou, v nemeckom riadiacom stredisku v Darmstadte okamžite prepuknú oslavy. No potom začnú prichádzať zlé správy: najskôr tá, že nevystrelili kotviace harpúny, ktoré mali pristávací modul pevne pripútať k letiacemu štvorkilometrovému telesu. A vo štvrtok aj informácie o tom, že sonda na kométe dvakrát poskočila.
Skoky a tieň
Fakty
Problémy Philae
Nevystrelili kotviace harpúny a modul sa neukotvil.
Odrazil sa od povrchu a preletel miesto pristátia.
Kométy sa dotýkajú len dve z troch nôh landera, navyše je čiastočne v tieni.
Nové údaje zo štvrtkového spojenia medzi Philae a Rosettou už priniesli aj dobré správy. Lander síce mal problémy pri pristávaní a nepodarilo sa mu na kométe ukotviť, no leží v relatívne stabilnom stave. Aj keď jedna z trojice jeho nôh sa ničoho nedotýka, modul asi o kilometer preletel miesto naplánovaného pristátia a skončil zrejme na rímse väčšieho krátera.
„Philae je na povrchu a darí sa mu výborne,“ komentoval to podľa blogu Rosetty Paolo Ferri, šéf Európskej vesmírnej agentúry pre riadenie misií. „Môžeme povedať, že tu máme veľmi šťastný lander.“
Otázkou zostalo, či lander dokáže splniť všetky svoje vedecké ciele. Philae zrejme leží v tieni neďalekého väčšieho útvaru, takže na jeho solárne panely dopadá menej potrebného slnečného svetla. To môže spôsobiť problémy s batériou, ktorá zase napája vedecké prístroje.
Navyše, kľúčovou súčasťou misie bolo aj vŕtanie do povrchu a včera zostávala otázka, či na tento úkon nájdu vedci odvahu. Akýkoľvek pohyb by totiž mohol Philae znovu zdvihnúť nad povrch kométy so slabučkou gravitáciou, prípadne sondu prevrhnúť do ešte horšej polohy.
„Viaceré experimenty prebiehajú aj za tejto situácie,“ zdôrazňuje Baláž. „A kamerové zábery sú fascinujúce. No trochu mám obavy o odber a distribúciu vzoriek vŕtacím systémom.“
Putovať desať rokov
Misia Rosetta odštartovala pred viac ako desiatimi rokmi a pôvodne mala ešte skôr. Jej pôvodným cieľom mala byť dokonca úplne iná kométa, teleso 46P/Wirtanen, no po problémoch pri štarte sa cieľ sondy zmenil.
Rosetta napokon letela ku kométe, ktorú koncom šesťdesiatych rokov objavili sovietski astronómovia Klim Čurjumov a Svetlana Gerasimenková.
„Cieľom misie však je nielen poslať niečo niekde, ale aj sa o tom telese čosi dozvedieť,“ pripomína fyzik Jozef Masarik z Univerzity Komenského, ktorý spolupracoval na niekoľkých vesmírnych misách s americkou NASA. „O úspechu môžu zatiaľ hovoriť navigační a komunikační inžinieri, vedci od experimentov si ešte musia počkať.“
Starosti vedcov
Philae na palube nesie desiatku prístrojov, napríklad kamery už svoje dáta posielajú. Kľúčovou otázkou tak bude práve výdrž batérie, ktorá sa nemôže poriadne dobíjať.
„Misia však už ukázala, ako v podstate bez problémov pristáť na malom kozmickom telese,“ uzatvára Masarik.
„A ešte nám môže poskytnúť údaje o chemickom zložení povrchu kométy a môže podstatnou mierou prispieť k odpovedi na otázku možného pôvodu života na Zemi - k potvrdeniu či vyvráteniu hypotézy, že život bol na Zem prinesený práve kométou.“
